Mestská vládna agentúra Yaya District 2016
anotácia
Mestská štátna predškolská vzdelávacia inštitúcia "Yaya škôlka "Slnko"
Ľudské poznanie výdobytkov ľudovej kultúry, ako poznamenal K.D. Ushinsky a L.N. Tolstého, je dôležitým bodom v morálnom a duchovnom vývoji jednotlivca.
Poznatky detí o ľudovej kultúre, ruskom ľudovom umení, folklóre rezonujú v detských srdciach, pozitívne vplývajú na estetický rozvoj detí, odhaľujú tvorivé schopnosti každého dieťaťa a tvoria spoločnú duchovnú kultúru.
Tento materiál je určený učiteľom predškolských zariadení. Teoretický a praktický význam tohto metodologického rozvoja spočíva v tom, že vymedzuje obsah pre oboznamovanie detí predškolského veku s ústnym ľudovým umením, ktoré zahŕňa rôzne oblasti práce s deťmi.
Odporúčania sú podporené metodickými tipmi, ktoré obsahujú témy tradičných sviatkov a zábavy, počítania riekaniek, sprisahaní, spevov a ruských ľudových hier vonku s deťmi v rôznych obdobiach roka. Navrhované zábavné hry sú rozdelené na súťažné hry, pasce, hádanky, hry na schovávačku, súťažné hry, okrúhle tanečné hry.
Dnes sa na mnohé veci začíname pozerať inak, veľa vecí znovu objavujeme a prehodnocujeme. Platí to aj o minulosti našinca. Ako žili Rusi? Ako sa vám pracovalo a ako ste relaxovali? Čo ich potešilo a čo ich znepokojilo? Aké zvyky dodržiavali?
Veríme, že je potrebné deťom vysvetliť, že sú nositeľmi ruskej ľudovej kultúry a vychovávať deti v národných tradíciách. Je to možné prostredníctvom oboznamovania detí s folklórom, keďže odzrkadľuje život našich ľudí, ich skúsenosti, myšlienky, pocity našich predkov. Kontakt s ľudovým umením a tradíciami, účasť na ľudových slávnostiach duchovne obohacuje dieťa, podporuje hrdosť na svoj ľud, udržiava záujem o jeho históriu a kultúru. Človek neznalý tradícií, histórie a kultúry svojho ľudu je človekom bez minulosti, a teda aj bez plnohodnotnej súčasnosti. S oboznamovaním sa s hodnotami ľudovej kultúry treba začať už od raného predškolského veku. Dojmy z detstva sú nezmazateľné. Po prvé, okolité predmety, ktoré po prvýkrát prebúdzajú dušu dieťaťa a pestujú v ňom zmysel pre krásu a zvedavosť, musia byť národné. To pomáha deťom od útleho veku pochopiť, že sú súčasťou veľkého ruského ľudu. Po druhé, folklór vo všetkých jeho prejavoch by sa mal využívať širšie (rozprávky, piesne, príslovia, porekadlá, okrúhle tance atď.). Deti sú veľmi dôverčivé a otvorené. Našťastie, detstvo je obdobím, kedy je možné skutočné, úprimné ponorenie sa do pôvodu národnej kultúry.
Pri práci na tejto téme sa snažíme v duši dieťaťa formovať lásku, starostlivý postoj k svetu okolo neho, obdiv ku kráse predmetov vyrobených ľudovými remeselníkmi a záujem o krásu poetického slova. To všetko sa stáva nevyčerpateľným zdrojom morálneho a kognitívneho rozvoja dieťaťa.
Cieľ: Zoznámiť deti s bohatým kultúrnym dedičstvom ruského ľudu na základe oboznámenia sa so životom a spôsobom života ruského ľudu, s ich charakterom, s ich prirodzenými morálnymi hodnotami, tradíciami a charakteristikami materiálneho a duchovného prostredia.
Úlohy:
- Vytvorte systém práce, ktorý deťom priblíži pôvod ruskej ľudovej kultúry prostredníctvom využitia všetkých druhov folklóru (rozprávky, pesničky, riekanky, spevy, príslovia, porekadlá, hádanky, okrúhle tance)
- Rozvíjať emocionálnu citlivosť, predstavivosť, tvorivé schopnosti detí predškolského veku a schopnosť nájsť výrazové prostriedky v obrazoch vo výrazoch tváre, gestách, intonáciách pre diela ruského ľudového umenia.
- Vytvorte rozmanité rečové prostredie podľa veku.
- Pestovať záujem a lásku k ruskej národnej kultúre, ľudovému umeniu, zvykom, tradíciám a rituálom.
Veľký význam pri oboznamovaní detí s ľudovou kultúrou prikladáme vývojovému prostrediu. Skupina vytvorila kútik, kde sa deti oboznamujú s národnou tematikou, rituálmi a ústnym ľudovým umením. V rohu sú albumy o ľudovom umení a bábiky v ruských krojoch. Vybrané predmety ruského ľudového umenia, ktoré sú súčasťou našej skupiny, slúžia ako miesto pre hry, zábavu, oslavy a rozhovory s deťmi.
Tieto práce organizujeme v týchto oblastiach:
- Široké využitie folklóru (rozprávky, piesne, hlášky, príslovia, porekadlá atď.
Ruské ľudové umenie odráža črty ruského charakteru, jeho vlastné morálne hodnoty - myšlienky o dobrote, kráse, pravde, vernosti. Osobitné miesto v takýchto dielach má úcta k práci a obdiv k zručnosti ľudských rúk. Práve preto je folklór pre deti zdrojom kognitívneho a mravného rozvoja.
Snažíme sa dodržiavať ruské ľudové tradície v každodennom živote detí všetkých vekových kategórií. Pre deti v mladšej skupine sme vybrali riekanky, vtipy a pesničky. Tieto jednoduché riekanky uspokojujú detskú potrebu umeleckého vyjadrenia. Používame uspávanky, deti ich nielen počúvajú, ale aj spievajú samotným bábikám.
- Zoznámenie sa s tradičnými a rituálnymi sviatkami.
Rituálne sviatky úzko súvisia s prácou a rôznymi aspektmi ľudského spoločenského života. Obsahujú pozorovania ľudí charakteristické črty ročných období, zmeny počasia a správanie vtákov, hmyzu a rastlín. Veríme, že túto ľudovú múdrosť treba odovzdať aj deťom.
Štúdium kalendárneho detského folklóru sa uskutočňuje prostredníctvom účasti detí na kalendárnych prázdninách. V čase Vianoc deti zo susednej skupiny zablahoželali koledou, pozdravili a rozlúčili sa s Maslenicou a pozývali jar.
Ani jeden rituálny sviatok sa nezaobíde bez hrania na ruských ľudových nástrojoch. Deťom z mladšej skupiny ukážeme zvonček, varešky a píšťalku a vyzveme ich, aby sa na nich zahrali. Deťom staršieho predškolského veku predstavujeme gusli, fajky a balalajky. Využívame divadelné inscenácie podľa ruských ľudových rozprávok s reálnymi rekvizitami a kulisami.
- Úvod do ľudového umenia.
Ľudia ukázali svoje tvorivé schopnosti pri vytváraní predmetov potrebných v každodennom živote a práci. Ľudoví umelci nekopírovali prírodu, ale fantazírovali. Takto sa objavili hračky, maľby na riad, kolovrátky a výšivky.
Domnievame sa, že je potrebné priblížiť deťom ľudové umenie. Deti sa zoznamujú so starodávnymi predmetmi zdobenými ľudovými maľbami (stoly, stoličky, taniere, lyžice, obrúsky, ručná brzda). Ruské ľudové hračky sú obzvlášť zaujímavé. Starším deťom predstavíme históriu jeho vzniku a remeselníkov, ktorí vytvorili ruské ľudové hračky. Začíname sa zoznámiť s hračkou Dymkovo z mladšej skupiny. Deti zo starších družín sa učia základy sochárskych hračiek a maľujú prírezy podľa typu Dymkovo.
- Úvod do ruských ľudových hier.
Ľudové hry, ako súčasť tradičnej kultúry každého národa, vždy zaujímali významné miesto v socializácii dieťaťa. Prenášali sa z generácie na generáciu a absorbovali najlepšie národné tradície. Vyjadrujú kultúru, každodenný život a predstavy o normách správania v konkrétnych vzťahoch, v ktorých sa odohráva život dieťaťa. Ľudové hry priťahujú deti svojou jednoduchosťou, prístupnosťou, zábavnými hernými akciami a výrazným emocionálnym podtextom.
Na rozdiel od ľudového sviatku hra nemá integrujúci význam. Je však jej neodmysliteľným prvkom, prvkom ľudovej kultúry.
Ruské ľudové hry sú žánrom ústneho ľudového umenia a majú veľký potenciál pre fyzický rozvoj dieťaťa. Hry rozvíjajú obratnosť, rýchlosť, silu, presnosť, inteligenciu a pozornosť.
Hra je pre dieťa akousi školou. Smäd po akcii je v nich uspokojený; pre prácu mysle a predstavivosti sa poskytuje hojné jedlo; Rozvíja sa schopnosť prekonať zlyhania, zažiť zlyhanie, postaviť sa za seba a za spravodlivosť. Hry sú kľúčom k plnohodnotnému duševnému životu dieťaťa v budúcnosti. Hry boli povinným prvkom ľudových rituálnych sviatkov.
Dnes už ľudové hry z detstva prakticky vymizli. Preto v našej škôlke zoznamujeme deti s národnosťou. Takmer každá hra začína počítacou riekankou. V minulosti sa pred nadchádzajúcou úlohou uchýlili k počítania a verili, že existujú šťastné a nešťastné čísla.
Deti premietli do svojich hier aktivity dospelých – chytanie vtákov, lov zvierat.
Úvod.
1. Vývoj detskej reči vo výskume psychológov a učiteľov.
2. Reč. Druhy reči.
3. Vlastnosti využívania prvkov ľudového umenia pri rozvoji reči detí predškolského veku.
4. Úloha ústneho ľudového umenia pri výchove detí.
4.1. Význam ústneho ľudového umenia.
4.2. Vlastnosti folklórnej tvorby.
5. Druhy ústneho ľudového umenia, ktoré prispievajú k rozvoju reči dieťaťa.
5.1. Druhy ústneho ľudového umenia.
5.2. Oboznámenie sa s typmi ústneho ľudového umenia v rôznych vekových skupinách.
6. Metódy oboznamovania sa s ústnym ľudovým umením.
6.1. Metodika uvádzania folklóru v triede.
6.2. Metódy práce s folklórom pri organizovaní rôznych druhov aktivít.
7. Analýza práce na oboznámenie malých detí s ústnym ľudovým umením.
8. Pedagogické závery.
Bibliografia.
Úvod.
Ruské ľudové umenie neprestáva potešiť a prekvapiť svojim hlbokým obsahom a dokonalou formou. Neustále sa študuje a obracajú sa k nemu oči historikov, kritikov umenia a učiteľov. Ďalší skvelý učiteľ ruštiny K.D. Ushinsky opísal ruské ľudové umenie ako prejav pedagogického génia ľudu. Zdôraznil, že literatúra, s ktorou sa dieťa prvýkrát stretáva, by ho mala uviesť „do sveta ľudového myslenia, ľudového cítenia, ľudového života, do oblasti ľudového ducha“. Takáto literatúra, ktorá uvádza dieťa do duchovného života svojho ľudu, je predovšetkým dielom ústneho ľudového umenia v celej jeho žánrovej rozmanitosti.
Folklór je ľudové umenie, najčastejšie ústne; umelecká kolektívna tvorivá činnosť ľudu, odrážajúca jeho život, názory, ideály, princípy; poézia vytvorená ľuďmi a existujúca medzi masami (povesti, piesne, básne, anekdoty, rozprávky, eposy), ľudová hudba (piesne, inštrumentálne melódie a hry), divadlo (drámy, satirické hry, bábkové divadlo), tanec, architektúra , výtvarné a umelecké remeslá. Folklórne diela svojim obsahom a formou najlepšie zodpovedajú úlohám výchovy a rozvoja dieťaťa a sú prispôsobené potrebám detí. Kúsok po kúsku, nenápadne vnášajú dieťa do elementu ľudového slova, odhaľujúc jeho bohatstvo a krásu. Sú ukážkou reči. Ale aj K.D. Ushinsky si všimol, že rodiny poznajú čoraz menej rituálov a zabúdajú piesne, vrátane uspávaniek (16, s. 26). „Ľudové rozprávky prispievajú k osvojeniu si všetkých foriem jazyka, ktoré umožňujú deťom rozvíjať ich vlastné rečové schopnosti pri rozprávaní príbehov,“ napísal K.D. Ushinsky. (17).
V súčasnosti je tento problém ešte naliehavejší.
Nedostatok alebo nedostatok času, ktorý majú rodičia na rozvíjanie komunikácie so svojimi deťmi, ako aj nedostatočná pozornosť k obsahu reči dieťaťa, nedostatočná jeho aktivizácia zo strany rodičov, vedie k problémom vo vývoji detskej reči.
Žiaľ, dieťa trávi viac času na počítači ako v živom prostredí. V dôsledku toho sa diela ľudového umenia prakticky nepoužívajú ani v mladom veku. Predškolský vek je obdobím aktívneho osvojovania si hovoreného jazyka dieťaťom, formovania a rozvoja všetkých aspektov reči: fonetickej, lexikálnej, gramatickej. Úplné ovládanie materinského jazyka v predškolskom veku je nevyhnutnou podmienkou riešenia problémov duševnej, estetickej a mravnej výchovy detí. Čím skôr sa materinský jazyk začne učiť, tým voľnejšie ho bude dieťa v budúcnosti používať.
Učiteľ v materskej škole má viac možností vzdelávať deti v duchu ich rodnej kultúry ako učiteľ v škole, pretože žije s deťmi a folklór sa môže stať nie predmetom štúdia, ale súčasťou tohto prirodzeného každodenného života, zdobením a duchovnením. to. Ale život v súlade s ľudovou kultúrou nemožno učiteľovi vnucovať. Môže to byť len výsledok prirodzenej voľby slobodného človeka, ktorý v tom vidí prínos pre deti a cíti v sebe pulz svojej rodnej kultúry. (13, str. 12)
Preto cieľ našej práce: odhaliť vplyv ruského ústneho ľudového umenia na rozvoj reči detí predškolského veku, študovať spôsoby a metódy oboznamovania detí s ľudovým umením.
1. Vývoj detskej reči vo výskume psychológov a učiteľov
Smer práce na rozvoji špeciálnych prostriedkov literárnej a rečovej činnosti predškolákov zahŕňa oboznámenie detí s prostriedkami umeleckého vyjadrovania, zvládnutie gramatickej kultúry a rozvoj dialógovej a monológnej koherentnej reči.
Problém jazykových znalostí už dlho priťahuje pozornosť známych výskumníkov v rôznych špecializáciách.
A. M. Gorkij napísal, že vo folklóre, rovnako ako v jazyku, sa odráža „kolektívna tvorivosť celého ľudu, a nie osobné myslenie jedného človeka“, že „gigantická sila kolektívu môže vysvetliť hlbokú krásu mýtu a eposu, je dodnes neprekonateľný, založený na dokonalej harmónii myšlienky s formou."
Folklór vyjadruje vkus, sklony a záujmy ľudí. Odráža tak tie ľudové črty, ktoré sa formovali pod vplyvom pracovného životného štýlu, ako aj tie, ktoré sprevádzali podmienky nútenej práce v triednej spoločnosti.
Výsledky výskumov psychológov, učiteľov a lingvistov vytvorili predpoklady pre integrovaný prístup k riešeniu problémov vývinu reči detí. (L. S. Vygodsky, A. N. Leontiev, S. L. Rubinshtein, D. B. Elkonin, A. V. Záporožec, A. A. Leontiev, L. V. Shcherba, A. A. Peshkovsky, V. V. Vinogradov, K. D. Ushinsky, E. I. Soinkh. F.)
Diela predstaviteľov rôznych oblastí vedy jasne dokazujú, akú veľkú úlohu zohráva správne organizovaná komunikácia pri rozvoji reči.
Preto je dôležitý integrovaný prístup pri riešení problematiky vývinu reči a verbálnej komunikácie v materskej škole (dospelí s deťmi a deti medzi sebou, v triede aj mimo nej). Dospelí by mali zabezpečiť výrazné zvýšenie a obohatenie možností participácie na rečovej komunikácii každého dieťaťa, pričom prvoradý význam by malo mať úplné zvládnutie materinského jazyka v najcitlivejšom období.
2. Reč. Druhy reči.
Vývin reči úzko súvisí s vývinom vedomia, poznania okolitého sveta, vývinom osobnosti ako celku. V predškolskom veku prebieha proces oboznamovania sa a osvojovania si jazyka svojho ľudu, ktorý je úžasný vo svojom význame pre vývoj dieťaťa. Dieťa sa učí svoj rodný jazyk predovšetkým napodobňovaním živej hovorenej reči svojho okolia. V brilantných dielach ústneho ľudového umenia sa pred ním otvára pokladnica najbohatšieho ruského jazyka. Jeho dokonalé príklady - príslovia, hádanky, rozprávky - nielen počuje, ale aj opakuje a asimiluje. Vstupujú do jeho jazyka, samozrejme, v jemu prístupnom obsahu. Hovorený jazyk a diela ústneho ľudového umenia sú vo svojom vplyve na dieťa úzko prepojené. Je potrebné, aby tieto vzácne zrnká zazneli v živom slove, ktoré deti denne počúvajú od dospelých. Iba za týchto podmienok bude jazyk dieťaťa živý a živý.
Veľká pozornosť sa venuje rozvoju dialogickej reči prostredníctvom komunikácie medzi učiteľom a deťmi, deťmi medzi sebou vo všetkých oblastiach spoločných aktivít a v špeciálnych triedach. Dialóg sa považuje za typ verbálnej komunikácie, v ktorej sa objavujú a existujú medziľudské vzťahy. Prostredníctvom nej ľudia vstupujú do komunikácie s inými ľuďmi. Jadro dialógu tvoria dialogické vzťahy, ktoré sa prejavujú v pripravenosti na stretnutie s partnerom, v jeho akceptovaní ako jednotlivca, v postoji k odpovedi partnera, v očakávaní vzájomného porozumenia, súhlasu, sympatií, empatie, a pomoc.
Vecným základom dialógu v predškolskom detstve je verbálna tvorivosť, spoločné písanie dospelého a dieťaťa a spoločný príbeh medzi rovesníkmi. Pri vývine reči detí predškolského veku má veľký význam rovesnícky dialóg. Práve tu sa deti cítia skutočne rovnocenné, slobodné a uvoľnené; naučiť sa sebaorganizácii, iniciatíve a sebakontrole. V dialógu sa rodí obsah, ktorý nemá ani jeden z partnerov jednotlivo, rodí sa len v interakcii.
V dialógu s rovesníkmi sa musíte viac sústrediť na vlastného partnera, berúc do úvahy jeho (často obmedzené) schopnosti, preto svojvoľne konštruujte svoju výpoveď pomocou kontextovej reči.
Dialóg s rovesníkom je nová vzrušujúca oblasť pedagogiky spolupráce a pedagogiky sebarozvoja. Treba učiť dialóg, učiť jazykové hry, verbálnu tvorivosť (A.V. Záporožec, N.A. Vetlugina, F.A. Sokhin, E.A. Flerina, M.M. Konina).
Typy reči: dialóg a monológ -dva hlavné typy reči, ktoré sa líšia počtom účastníkov komunikačného aktu.
Ľudová pedagogika dlhé stáročia vytvárala a zbierala nádherné „perly“ – bábovky, riekanky, vtipy, piesne a rozprávky, v ktorých je skutočný svet predmetov a činov prezentovaný živo, výtvarne a čo je dôležité, aj zrozumiteľne. pre najmenších. Potešiteľný jav: v posledných rokoch stúpa záujem o folklór. Spoločnosť akoby cítila životodarnú silu obnovy, ktorú možno čerpať z nevyčerpateľných zdrojov ľudí. Národnosť je prioritou folklórneho žánru. Hlavnou črtou folklórnych foriem je uvedenie do večne mladých kategórií materstva a detstva. Nie je náhoda, že slovo „folklór“, ktoré je anglického pôvodu, sa doslovne prekladá ako ľudová múdrosť.
Folklór pre deti je druh folklóru a sekcia beletrie pre deti. Jeho zvláštnosťou je, že spája poéziu, piesne, herné techniky a tanec.
Hodnota folklóru spočíva v tom, že s jeho pomocou môže dospelý ľahko nadviazať citový kontakt s dieťaťom.
Teda: ústne ľudové umenie obsahuje nevyčerpateľné možnosti na rozvoj rečových schopností a umožňuje podporovať rečovú aktivitu už od raného detstva.
3. Vlastnosti používania prvkov ľudového umenia pri rozvoji reči predškolských detí.
Ako vybudovať pedagogický proces predškolskej inštitúcie s cieľom maximálne využiť rozmanitosť duchovného bohatstva ruského ľudu a národov iných národností. Pedagogický proces by mal zahŕňať nasledovné oblasti práce:
1. Oboznámenie detí s každodenným životom, tradíciami, rituálmi, kuchyňou, zoznámenie sa s poetickým a hudobným folklórom ruského ľudu, vrátane ľudovej kultúry regiónu, v ktorom žijeme (región Nižný Novgorod), ako aj s kultúrou iné národy.
2. Detské ovládanie prvkov ľudových remesiel, predovšetkým miestnych (Khokhloma, Gorodets, Semenov obraz).
Treba mať na pamäti, že výber folklórneho a etnografického materiálu musí podliehať potrebe riešiť dvojakú úlohu: po prvé ukázať originalitu a jedinečnosť ľudovej kultúry v jej špecifických javoch a naučiť porozumieť umeleckému jazyku, ktorým sa význam prejavujú sa ľudové rituály, rozprávky, okrúhle tance, kroje, náčinie atď.; po druhé, pripraviť dieťa na ďalší rozvoj rôznych typov kultúry ako súčasti svetového kultúrneho a historického procesu.
Použitý folklórny a etnografický materiál musí spĺňať množstvo požiadavky:
1. Prístupnosť pre detské vnímanie, súlad so záujmami dieťaťa.
2. Sociálna relevancia materiálu, jeho pozitívny vplyv na formovanie sociálneho cítenia detí.
3. Jednota obsahu a prostriedkov umeleckého vyjadrenia, teda formy diela. Je potrebné priblížiť predškolákom bohatstvo kultúrneho dedičstva ľudí vo formách, ktoré sú im najbližšie, oživením pedagogického procesu.
4. Možnosť využitia na humanizáciu osobnosti dieťaťa: humánne vzťahy vníma na folklórnom materiáli, ich charakter sa bude snažiť preniesť do vlastných vzťahov s vonkajším svetom.
5. Veľký potenciál pre rozvoj detskej reči.
Efektívnosť implementáciu týchto pokynov závisí od niekoľkých bodov:
1. Vytváranie prostredia v predškolskej inštitúcii, ktoré etnograficky zodpovedá folklórnemu materiálu.
2. Oboznámenie sa s históriou Ruska, regiónu Nižný Novgorod, mesta, v ktorom žijeme.
3. Organizovanie plnohodnotných, zmysluplných praktických aktivít pre deti, ktoré vytvárajú prirodzené prostredie pre oboznamovanie detí s národnou kultúrou a kultúrou iných národov, rozvíjanie citu pre lásku k svojej krajine, k ľuďom, ktorí ju obývajú, sympatie a priateľstvo. postoj k ľuďom inej národnosti.
4. Organizácia neštandardnej, uvoľnenej, zmysluplnej komunikácie medzi deťmi, rodičmi a učiteľmi.
5. Oboznámenie sa s folklórom Nižného Novgorodu učiteľmi a rodičmi.
Aktualizácia obsahu výchovno-vzdelávacieho procesu predškolského zariadenia si vyžaduje využívanie netradičných foriem jeho organizácie, ako sú rodinné hodiny, krúžková práca, spoločné prázdniny a pod.
Aktívne ponorenie dieťaťa do sveta ľudovej kultúry uľahčuje rozšírené používanie produktívnych metód práce s deťmi: stanovovanie kreatívnych úloh, vytváranie problémových herných situácií, organizovanie experimentov detí s folklórnymi dielami. (2, str. 12-14)
Dôsledné priame oboznamovanie dieťaťa s duchovným dedičstvom ľudí teda zabezpečuje organické prepojenie všetkých zložiek národnej kultúry, ktoré majú svoj špecifický každodenný význam, svoju formu pôsobenia na dieťa.
4. Úloha ústneho ľudového umenia pri výchove detí.
4.1. Význam ústneho ľudového umenia.
Úlohu ústneho ľudového umenia pri výchove a rozvoji malého dieťaťa nemožno preceňovať.
Malé formy folklóru sú prvé umelecké diela ktoré dieťa počuje: počúva slová riekaniek, ich rytmus, bábätko hrá potľapkanie, dupot, tancuje, hýbe sa do rytmu hovoreného textu. To dieťa nielen baví a teší, ale aj organizuje jeho správanie. Využívanie malých folklórnych foriem je účinné najmä v období adaptácie dieťaťa na nové podmienky materskej školy. Počas „ťažkého“ odlúčenia od rodiča môžete prepnúť jeho pozornosť na žiarivú farebnú hračku (mačka, kohút, pes), ktorá sprevádza jej pohyby čítaním detskej riekanky. Správny výber riekaniek pomáha nadviazať kontakt s bábätkom a prebudiť v ňom pocit sympatie k doposiaľ nepoznanej osobe – pani učiteľke. Pomocou ľudových piesní a riekaniek môžete deťom vštepiť pozitívny vzťah k bežným chvíľam: umývanie, česanie, jedenie, obliekanie, spánok. Spoznávanie ľudovej riekanky rozširuje deťom obzory, obohacuje ich rečový prejav, formuje ich postoj k okolitému svetu. Úlohou učiteľa je s tým deťom pomôcť (11, s. 15). E.N. Vodovozová kvalifikovala využitie ústneho ľudového umenia ako najzaujímavejší spôsob pre všetkých účastníkov pedagogického procesu pri organizovaní rečníckych hodín s deťmi (6, s. 119)
Na výchovu detí predškolskom veku folklór nestráca svoj výchovný vplyv. Práve v predškolskom veku dochádza k najintenzívnejšiemu rozvoju osobnosti. V tomto období sa začínajú rozvíjať tie pocity a charakterové črty, ktoré neviditeľne spájajú dieťa s jeho ľuďmi. Korene tohto spojenia sú v jazyku ľudí, ich piesňach, hudbe, hrách, v dojmoch, ktoré malý človek získava z prírody svojej rodnej krajiny, v detailoch života, morálky a zvykov ľudí, medzi ktorými žije. životy. Ľudové umenie je nevyčerpateľnou studnicou pedagogického materiálu, jedným zo základov rečovej, mravnej, estetickej a vlasteneckej výchovy. Využitie kultúrneho dedičstva ruského ľudu v práci s predškolákmi a ich zvládnutie vzbudzuje záujem oň, oživuje pedagogický proces, má osobitný vplyv na emocionálne a morálne aspekty jednotlivca(2, str. 4).
Básnický materiál malých folklórnych foriem, vznikajúci stáročiami, v kombinácii s realitou, súc v obyčajnom stave, ho postupne pretvára a v dôsledku toho poetizácia obyčajných predmetov a javov zdôrazňuje ich autentickosť a zároveň pozdvihuje každodennosť. , obohacuje reč dieťaťa.
Vzdelávacia príležitosť ľudovej kultúry, ako správne poznamenáva A.A. Danilova, je to, že pomáha pochopiť všeobecný význam najdôležitejších kategórií a pojmov morálky: dobro-zlo, štedrosť-chamtivosť, česť, skromnosť, povinnosť atď. Prvenstvo tu má folklórny materiál, jeho morálna podstata. Apelovať na rozsiahly a bohatý svet ruskej kultúry je obzvlášť potrebné, pretože na malého človeka má životodarný a očistný účinok. Po napití sa z tohto čistého prameňa spoznáva vo svojom srdci svoj rodný ľud, stáva sa duchovným dedičom ich tradícií, čiže vyrastá v skutočného človeka (2, s. 7).
Rozprávky zohrávajú osobitnú úlohu v morálnej výchove dieťaťa. Pomáhajú deťom ukázať, ako priateľstvo pomáha poraziť zlo („Zimovye“); ako vyhrávajú dobrí a mierumilovní („Vlk a sedem kozliatok“); že zlo je potrestané („Mačka, kohút a líška“, „Zayuškina chata“). Morálne hodnoty sú v rozprávkach prezentované konkrétnejšie ako v rozprávkach o zvieratách. Pozitívni hrdinovia sú spravidla obdarení odvahou, odvahou, vytrvalosťou pri dosahovaní cieľov, krásou, podmanivou priamosťou, čestnosťou a inými fyzickými a morálnymi vlastnosťami, ktoré majú v očiach ľudí najvyššiu hodnotu. Pre dievčatá je to krásna panna (šikovná, ihličková...) a pre chlapcov dobrák (statočný, silný, čestný, láskavý, pracovitý, milujúci vlasť). Ideálom pre dieťa je vzdialená perspektíva, ku ktorej sa bude snažiť, porovnávajúc svoje činy a činy s ideálom. Ideál získaný v detstve ho do značnej miery určí ako človeka. Rozprávka nedáva deťom priame pokyny (ako „Počúvaj svojich rodičov“, „Váž si svojich starších“, „Neodchádzaj z domu bez dovolenia“), ale jej obsah vždy obsahuje poučenie, ktoré postupne vnímajú, opakovane návratom k textu rozprávky. Mravná výchova je možná prostredníctvom všetkých typov ľudových rozprávok, pretože morálka je spočiatku vlastná ich zápletkám (8, s. 31).
Cvičenie ukazuje: rozprávky možno využiť aj ako prostriedok na učenie detí základom bezpečnosti života. Uvažujúc o rozprávke sa deti učia identifikovať pozitívne a negatívne postavy a správne hodnotiť svoje činy. Vedia, ktorý z hrdinov je zlý, ako pomôcť oklamanému a urazenému, ako ho ochrániť. Deti majú krehkú a zraniteľnú psychiku a rozprávky sú univerzálnym prostriedkom, ktorý im umožňuje rozprávať o negatívnych veciach v živote bez morálnej a emocionálnej ujmy a robiť paralely s modernou realitou (14, s. 124).
Jednou z úloh mravnej výchovy je pestovanie lásky k vlasti. Diela ľudového umenia obsahujú osobitnú výchovnú hodnotu, ktorá ovplyvňuje formovanie vlasteneckého cítenia. Ľudové umenie nesie špecifické obrazy a farby, ktoré sú pre dieťa dostupné a zaujímavé. Diela ľudového umenia môžu slúžiť ako účinný prostriedok na formovanie pozitívneho, emocionálne nabitého vzťahu k rôznym aspektom verejného života, pestovanie lásky k rodnej zemi za týchto podmienok: ak je oboznámenie sa s ľudovým umením integrálnou súčasťou všeobecného systému oboznamovanie detí predškolského veku s javmi spoločenského života; ak bol urobený výber z diel ľudového umenia, ktoré najviac prispievajú k pestovaniu zásad vlasteneckého cítenia; ak deti majú vyvinutú schopnosť rozlišovať medzi niektorými špecifickými a spoločnými znakmi v tvorivosti rôznych národov.
Zvlášť dôležité je zoznamovanie detí s magickými a hrdinskými rozprávkami. Ideologický obsah týchto príbehov - činy hrdinov v mene oslobodenia ich rodnej krajiny, ich ľudí od zla, násilia, od nepriateľov a cudzích útočníkov - pomáha odhaliť myšlienky vlastenectva.
Nástup záujmu detí o rôzne ukážky ľudového umenia možno považovať za indikátor vznikajúceho citu lásky k rodnej krajine, jej histórii, prírode a práci ľudí (21, s. 13, 16, 17).
Detské čítanie zahŕňa ruský folklór, ako aj folklór národov sveta. Majú veľký potenciál národné, ľudové kultúry, urobiť z dieťaťa majiteľa univerzálnych duchovných hodnôt. Vo svojom literárnom vývoji musí dieťa prejsť od literatúry svojho ľudu k detskej svetovej literatúre (16, s. 27). Porovnanie folklórnych diel rôznych národov umožňuje nielen vytvárať určité predstavy o charakteristických národných črtách ústnej tvorivosti, ale tiež podporuje hlboký záujem o analýzu týchto čŕt, pochopenie hodnoty folklóru každého národa, ktorá je určená prítomnosťou spoločných skúseností, ašpirácií a spoločných morálnych pozícií (21, s. .16).
Volkov G.N. poznámky výchovná úloha folklóru:“Rozprávky v závislosti od témy a obsahu nútia poslucháčov premýšľať a nútia ich premýšľať. Dieťa často prichádza k záveru: "Toto sa v živote nestáva." Nedobrovoľne vyvstáva otázka: „Čo sa deje v živote? Už rozhovor rozprávača s dieťaťom, ktorý obsahuje odpoveď na túto otázku, má výchovný význam. Ale rozprávky obsahujú aj priamo vzdelávací materiál. Treba si uvedomiť, že výchovný význam rozprávok siaha najmä do jednotlivých detailov ľudových zvykov a obyčají až do každodenných drobností“ (3, s. 122).
Počúvanie diel ľudového umenia dáva deťom príležitosť pochopiť etnopsychologické charakteristiky ľudí, spoznať tradície a zvyky národov, zoznámiť sa so spôsobom života a spôsobom jeho života. Na príklade známej a milovanej rozprávky „Kolobok“ tak môžete deťom predstaviť nielen tradičné jedlo ruského ľudu (kolob) a recept na jeho prípravu, ale aj rozšíriť ich predstavy o živote. ruského ľudu, vysvetlite pojmy „stodola“, „susek“, „priadza“ Vedomosti, ktoré deti získajú oboznámením sa s etymológiou slov a účelom predmetov, im pomáhajú robiť zovšeobecnenia a závery a rozširujú si obzory. Pomocou folklórnych prác možno deťom priblížiť jednu z hlavných charakteristík národa, ktorá ich odlišuje od všetkých ostatných národov, a to jazyk (dá sa preukázať, že jazyky, ako ich hovoriaci, t. j. národy, môžu byť podobné, súvisiace a môžu sa navzájom líšiť). (15, s. 24,26)
Vo folklóre je jasne viditeľná myšlienka harmonického vzťahu medzi človekom a prírodou, ktorá vznikla z harmónie samotnej prírody a chápania potreby prispôsobiť sa jej a transformovať ju. Mnohé ruské príslovia odrážajú jemné pozorovania prírody, pochopenie, že príroda je sila, s ktorou treba počítať. Kruhový tanec patrí medzi ľudové sviatočné akcie, ktoré sú úplne späté s prírodou, keďže sa vždy odohrávali v prírode. teda environmentálnej výchovy, pestovanie lásky k pôvodnej prírode sa môže oprieť aj o ľudovú pedagogiku (12, s. 42-44).
Ústne ľudové umenie nie je len najdôležitejším zdrojom a prostriedkom rozvoja všetky aspekty detskej reči, ale zohráva obrovskú úlohu aj pri výchove predškolákov záujem o rodnú reč. Pomáha cítiť krásu rodného jazyka a rozvíja obraznú reč. K.I. Chukovsky vo svojej knihe „Od dvoch do piatich“ povedal, že „všetky druhy ľudových piesní, rozprávok, prísloví, prísloví, hádaniek, ktoré predstavujú obľúbenú duševnú potravu predškolákov, najlepšie zoznámia dieťa so základmi ľudovej reči. Okrem toho poznamenal, že „rozprávka zlepšuje, obohacuje a poľudšťuje detskú psychiku, keďže dieťa, ktoré počúva rozprávku, sa cíti byť jej aktívnym účastníkom a vždy sa stotožňuje s niektorou z jej postáv, ktoré bojujú za spravodlivosť, dobro a slobody. Práve v tomto aktívnom súcite malých detí s ušľachtilými a odvážnymi hrdinami literárnej fantastiky je hlavný výchovný zmysel rozprávky“ (22).
Folklórne texty odhaľujú dieťaťu krásu a presnosť ruského jazyka a podľa K.D. Ushinsky „prebúdza k životu zárodky rodného slova, ktoré sú vždy, aj keď nevedome, zakorenené v duši dieťaťa“, čím obohacuje detskú reč (20, s. 298).
4.2. Vlastnosti folklórnej tvorby.
E.I. Tikheyeva, E.A. Fleurina tiež verila, že folklór poskytuje vynikajúce príklady ruského jazyka, napodobňovaním ktorého sa dieťa úspešne učí svoj rodný jazyk. Hádanky, príslovia, príslovia, napísali, sú obrazné, poetické, obdarené prirovnaniami, živými epitetami, metaforami, obsahujú veľa definícií a personifikácií. Básnický jazyk malých folklórnych foriem je jednoduchý, presný, výrazný, obsahuje synonymá, antonymá, prirovnania, hyperboly. Mnohé príslovia sú založené na metaforách. Slúži ako prostriedok na dosiahnutie najväčšieho výrazu a malebnosti. Nemenej bohatý je aj jazyk hádaniek. Na kódovanie obrazov predmetov a javov sa tu využíva široká škála vizuálnych a výrazových prostriedkov (4, s. 16). Tieto vlastnosti prilákať deti na malé folklórne žánre.
Ľudové hry majú veľa humoru, vtipov a súťaživosti; pohyby sú presné a nápadité, často sprevádzané nečakanými vtipnými momentmi, lákavé a milované deťmi pri počítaní riekaniek, losovaní a detských riekankách. Zachovávajú si svoje umelecké čaro, estetický význam a tvoria najcennejší, jedinečný herný folklór. Ľudové hry sú obrazné, preto uchvátia hlavne deti predškolského veku. (5, str. 5, 8).
G.N. Volkov vyzdvihuje najviac charakteristické črty rozprávok: národnosť (rozprávky odrážajú život ľudí, črty ich svetonázoru a tiež pestujú ich formovanie u detí); optimizmus (rozprávky vzbudzujú dôveru vo víťazstvo pravdy, vo víťazstvo dobra nad zlom); fascinácia deja (zložitosť vzoru udalostí, vonkajších stretov a bojov); obraznosť (hlavná postava zvyčajne odráža hlavné črty charakteru ľudí: odvaha, tvrdá práca, vtip atď.); vtipnosť (jemný a veselý humor); didaktika (rozprávky všetkých národov sú poučné a poučné) (3, s. 125,126) Tieto vlastnosti rozprávok umožňujú ich využitie pri riešení pedagogických problémov v systéme výchovy detí predškolského veku.
Takže môžete záverže rôzne druhy ústneho ľudového umenia sú dôležitým prostriedkom rozvoja reči a všetkých stránok osobnosti dieťaťa. No efektívnosť ich využitia bude závisieť nielen od toho, či učiteľ chápe úlohu folklóru, ale aj od toho, ako dobre vie o prostriedkoch ľudového vyučovania, o metódach a technikách ich využívania.
5. Druhy ústneho ľudového umenia, ktoré podporujú rozvoj reči u detí predškolského veku.
5.1. Druhy ústneho ľudového umenia.
V detskom folklóre je potrebné rozlišovať medzi tvorbou dospelých pre deti, tvorbou dospelých, ktorá sa časom stala detskou, a detskou tvorivosťou v pravom zmysle slova.
Detský folklór ruského ľudu je nezvyčajne bohatý a rôznorodý. Reprezentujú ju hrdinské eposy, rozprávky a početné diela menších žánrov.
Zoznámenie sa s najlepšími príkladmi ústneho ľudového umenia by sa malo uskutočniť čo najskôr. Začína sa piesňami, riekankami a otravami.
Uspávanky upokojte sa a nastavte dieťa na odpočinok; láskavý, jemný, tichý. Ľudia im hovoria bicykle. Tento názov pochádza zo slovesa „bayat, návnada“ - hovoriť. Staroveký význam tohto slova je „šepkať, hovoriť“. Nie je náhoda, že uspávanky dostali toto meno: najstaršie z nich priamo súvisia s pôvabnou piesňou. Postupom času tieto piesne stratili svoj rituálny charakter a ich poddaní si za svojho „hrdinu“ vybrali mačku, pretože sa verilo, že pokojné mrnčanie mačky prináša dieťaťu spánok a pokoj.
Pestushki– malé pesničky pre prvé hry dieťaťa s prstami, rukami, nohami, sprevádzajúce prvé vedomé pohyby detí („Je tu koza rohatá...“ atď.) Podľa pravidiel ľudovej pedagogiky na výchovu telesne zdravého, veselý a zvedavý človek, Je potrebné udržiavať v dieťati radostné emócie počas bdelých hodín. Vďaka jednoduchosti a melodickému zvuku paličiek si ich deti pri hre ľahko zapamätajú, nadobudnú chuť na obrazné, výstižné slová, naučia sa ich používať v reči. Niektoré paličky, ktoré sa stávajú zložitejšími a rozvíjajú začiatok hry, sa presúvajú do žánru detských riekaniek.
Detské riekanky. Ich hlavným účelom je pripraviť dieťa na pochopenie okolitého sveta pri hre. Začínajú sa používať v druhom roku života dieťaťa, keď už má základnú slovnú zásobu. Vo väčšine prípadov sú detské riekanky spojené s pohybom, tancom a vyznačujú sa veselým a veselým rytmom. Úlohou riekaniek je, že učia vnímať krátku zápletku zhmotnenú v literárnom slove, a to je akoby prípravná fáza pre neskoršie vnímanie rozprávky. Riekanky navyše rozvíjajú detskú fantáziu a prebúdzajú záujem o nové slovotvorby.
Riekanky sú nahradené vtipy. Sú to rýmované výrazy, najčastejšie humorného charakteru, ktoré sa používajú na ozdobenie reči s cieľom pobaviť, pobaviť a rozosmiať seba a svojich partnerov. Ich obsah pripomína veršované malé rozprávky. Vtip spravidla poskytuje obraz nejakej svetlej udalosti, rýchlej akcie. Tomu zodpovedá aj aktívna povaha dieťaťa, jeho aktívne vnímanie reality.
Rozprávky- zvláštny typ piesne s vtipným textom, v ktorom sú zámerne vytesňované skutočné súvislosti a vzťahy. Sú založené na nepravdepodobnosti a fikcii. Tým však pomáhajú dieťaťu nadviazať v myslení skutočné vzťahy živej činnosti a posilňujú jeho zmysel pre realitu. Humor sa stáva pedagogikou.
Ukážky- forma prejavu detskej satiry a humoru. Škádlenie je typ kreativity, ktorý takmer úplne rozvíjajú deti. Nedá sa povedať, že by nemal svojho „predka“ v tvorbe dospelých. Nezhody, zrážky, nevraživosť, pästné súboje, skutočné bitky, keď jeden „koniec“ dediny prešiel na druhý, boli stálym znakom starého spôsobu života. Dospelí si navzájom dávali prezývky, prezývky, ktoré označovali vymyslené a skutočné nedostatky.
Každý čaj obsahuje náboj výnimočnej emocionálnej sily. Ukážky často odsudzujú chrapúnstvo, obžerstvo, lenivosť a krádež. Medzi samotnými deťmi však zvyk dráždiť vyvolal protest - o tých, ktorí radi dráždia, povedali: "Dráždenie je psí ňufák."
Jazykolamy Učia vás hovoriť jasne, rýchlo a správne, no zároveň zostávajú jednoduchou hrou. To je to, čo deti priťahuje. Jazykolamy spájajú slová rovnakého koreňa alebo spoluhlásky: Na dvore je tráva, na tráve je drevo na kúrenie; Čiapka nie je ušitá na kolpakovský štýl, treba ju nanovo začepovať a prečesať. Je ťažké rozhodnúť, kto je tvorcom týchto jazykolamov - deti alebo dospelí. Je nepravdepodobné, že by niektoré z nich vytvorili deti.
Úžasne poetické Ruské hádanky, jednoducho a farebne rozpráva o konkrétnych prírodných javoch, zvieratách a vtákoch, farmárčení a každodennom živote. Obsahujú bohatú invenciu, vtip, poéziu a obraznú štruktúru živej hovorovej reči. Hádanky sú užitočné cvičenie pre myseľ. Hádanka uvádza dieťa do premýšľania o súvislostiach medzi javmi a predmetmi a charakteristikách každého z nich, pomáha mu objavovať poéziu okolitého sveta. Čím odvážnejší je vynález, tým ťažšie je vyriešiť hádanku. Nepravdepodobnosť dáva obrazom hádanky jasne rozpoznaný rozpor s realitou a odpoveď vnáša poriadok do zmätku: všetko zapadá na svoje miesto v súlade so skutočnými vlastnosťami hádankového predmetu.
Príslovia a porekadlá Predstavujú lakonické, expresívne ľudové interpretácie, výsledok dlhých pozorovaní, stelesnenie svetskej múdrosti. Príslovie je krátke, poeticky obrazné, rytmicky usporiadané dielo ľudového umenia, zhŕňajúce historickú spoločenskú a každodennú skúsenosť, živo a do hĺbky charakterizujúce rôzne stránky ľudského života a činnosti, ako aj javy okolitého sveta. Príslovie je všeobecná veta vyjadrená vo forme gramaticky úplnej vety, ktorá má obrazový význam a obsahuje morálku vyvinutú mnohými generáciami. Príslovie je krátke, obrazné príslovie (alebo prirovnanie), ktoré sa vyznačuje neúplnosťou výroku. Na rozdiel od príslovia porekadlo nemá zovšeobecnený poučný význam a obmedzuje sa na obraznú, často alegorickú definíciu javu. Príslovia a príslovia adresované deťom môžu odhaliť niektoré pravidlá správania a morálne normy. Krátke príslovie plné múdrosti a humoru si deti pamätajú a pôsobí na ne oveľa silnejšie ako akékoľvek morálne učenie alebo presviedčanie.
Ruské ľudové hry vonku majú dlhú históriu, zachovali sa a siahajú do našich dní od staroveku, odovzdávajú sa z generácie na generáciu a absorbujú najlepšie národné tradície. Vo všetkých ľudových hrách sa prejavuje charakteristická ruská láska k zábave, odvaha, česť, súťaživosť, túžba mať silu, obratnosť, vytrvalosť, rýchlosť a krásu pohybov, ako aj vynaliezavosť, vytrvalosť, vynaliezavosť, invencia a vôľa.
Počítacia knihaúzko súvisí s ľudovou hrou. Účelom riekanky na počítanie je pomôcť pripraviť a zorganizovať hru, rozdeliť úlohy a vytvoriť rad na začiatok hry. Rým na počítanie je rýmovaná báseň, pozostávajúca väčšinou z vymyslených slov a súzvukov s dôrazne prísnym dodržiavaním rytmu.
Okrúhle tance. Už dlho boli obľúbenou zábavou mladých ľudí v Rusku. Okrúhle tance sa začali na jar, keď sa oteplilo a zem bola pokrytá prvou trávou. V kruhovom tanci sa prelína tanec, hra a spev. Okrúhle tanečné piesne jasne odhaľujú morálne a estetické ideály mládeže - našich predkov (mládenec hľadá „priateľskú nevestu“, „priadzačku, tkáča, gazdinú“).
Ruská ľudová pieseň ponúka dieťaťu široké spektrum básnických asociácií. Biela breza šumiaca vo vetre, rozliata pramenitá voda, biela labuť... Všetky tieto obrazy sa stávajú základom poetického pohľadu na svet, preniknutý láskou k rodnej prírode, rodnej reči a vlasti.
Rozprávky. Je ťažké si predstaviť detský svet bez rozprávok: „detstvo“ a „rozprávka“ sú neoddeliteľné pojmy... Rozprávka je zvláštny folklórny útvar založený na paradoxnom spojení skutočného a fantastického. Oddávna je prvkom ľudovej pedagogiky. V rozprávkovom eposu sa rozlišujú tieto žánrové odrody: rozprávky o zvieratách, rozprávky na každodenné témy, rozprávky.
Všetky rozprávky utvrdzujú dieťa v správnom vzťahu k svetu. Každá rozprávka obsahuje morálku potrebnú pre dieťa: musí určiť svoje miesto v živote, naučiť sa morálne a etické normy správania v spoločnosti. Dej rozprávok sa rýchlo rozvíja a šťastný koniec rozprávky zodpovedá veselému postoju dieťaťa. Dôležitou črtou rozprávok je, že ich hrdinovia vždy a za každých okolností zostávajú verní svojim postavám. Rozprávka teda obsahuje nevyhnutnú jednoduchosť medziľudských vzťahov, ktorú musí dieťa zvládnuť skôr, ako sa naučí chápať zložitosť iných záležitostí a činov.
Štúdium jazyka svojho ľudu, zvládnutie celého bohatstva folklóru je jednou z najdôležitejších, hlavných ciest k duchovnej obrode Ruska (2, s. 47-63).
Okrem toho však treba predškolákov zoznámiť s tvorivosťou iných národov (rozprávky, piesne, príslovia, hry atď.). Folklórne diela by mali odrážať špecifiká národného umenia, ako aj tie, ktoré sú spoločné pre tvorivosť iných národov. Na to je potrebné vybrať rozprávky, príslovia, príslovia, ktoré najjasnejšie odrážajú vlastnosti obsahu (život, zvyky, morálne zásady, tradície) a formy (kompozícia, výrazové prostriedky atď.). oboznámení s kultúrou nielen svojho ľudu, ale aj kultúrou iných národností. (21, s. 15,16)
Veľmi skoro sa deti na ulici od svojich rovesníkov učia rôzne veci hovory(od slova zavolať - „zavolať, opýtať sa, pozvať, kontaktovať“). Sú to apely na slnko, dúhu, dážď, vtáky.
Ústna reč prešla aj od dospelých do každodenného života detí. vety. Sú to krátke, zvyčajne poetické apely na zvieratá a vtáky, lienka, včely; myške s požiadavkou nahradiť starý, vypadnutý zub novým, silným; na jastraba, aby nekrúžil nad domom a nedával pozor na sliepky. Toto je otázka pre kukučku: "Ako dlho mám žiť?" Kukučka zaspieva a deti počítajú.
Nie menej starý ako kalendárny detský folklór, herné refrény a hra vety. Buď spustia hru, alebo prepoja časti hernej akcie. Môžu slúžiť aj ako zakončenia v hre. Vety hry môžu obsahovať aj „podmienky“ hry a určovať dôsledky porušenia týchto podmienok.
5.2. Oboznámenie sa s typmi ústneho ľudového umenia v rôznych vekových skupinách.
Prebieha s deťmi Učiteľ vo veľkej miere využíva drobné folklórne formy. Vhodne prečítaná riekanka, hádanka alebo riekanka na počítanie zlepšuje náladu detí, vyvoláva u nich úsmev a rozvíja záujem o kultúrne a hygienické zručnosti. Učiteľ vedie aj špeciálne triedy, ktoré deti zoznamujú s folklórnymi dielami. Deti naozaj milujú ľudové hry sprevádzané piesňami ako Karavai, Husi-Labute, Straka-Bielostranná atď.). Deti sa tiež zoznámia so svojimi prvými rozprávkami („Sliepka Ryaba“, „Turnip“, „Kolobok“ atď.).
V strednej skupine Učiteľka naďalej oboznamuje deti s dielami ruského ľudového umenia a predovšetkým s rozprávkami (ruské ľudové rozprávky: „Líška s valčekom“, „Žicharka“, „Labutie husi“ atď., ukrajinská rozprávka „Rukavice“ atď.). S ľudovým umením sa deti oboznamujú na hodinách, kde vysvetľujú, prečo sa rozprávka nazýva ľudová rozprávka, na voľnočasových večeroch, na špeciálnych prázdninových matiné, ktorých hlavnými účastníkmi sú starší predškoláci, ale deti piateho roku života vedia čítať aj škôlkari. riekanky, tancovať v kruhoch a spievať piesne.
V staršej skupine Učiteľ plánuje hodiny špeciálne venované ruskému ľudovému umeniu. Okrem toho je vhodné zoznámiť sa s folklórom aj mimo vyučovania: večer na prechádzke v lese alebo na trávniku deti sedia okolo učiteľa, ten im rozpráva rozprávku, pýta sa hádanky a spieva. ľudové piesne s deťmi. Veľmi zaujímavé sú voľné dramatizácie ľudových piesní. V seniorskej skupine sa deti prvýkrát zoznamujú s prísloviami a porekadlámi. Učiteľ hovorí, že ľud vytvoril výstižné krátke výrazy, ktoré zosmiešňujú lenivosť, chvália odvahu, skromnosť a pracovitosť; vysvetľuje, kedy je vhodné použiť porekadlá a príslovia. Oboznamovanie detí s prísloviami môže byť súčasťou hodiny oboznamovania sa s prostredím či rozvíjania reči. V staršej skupine sa deti začínajú zoznamovať s ústnym ľudovým umením nielen ruských, ale aj iných národov. Deti sa naučia, že známa rozprávka „Rukavichka“ je ukrajinská, „Svetlý chlieb“ je bieloruský a veselá pieseň „Kde spí slnko?“ vytvorené v Arménsku.
S folklórnymi dielami deti prípravnej skupiny Stretávajú sa väčšinou mimo vyučovania. Osobitné miesto je venované spoznávaniu porekadiel a prísloví. Učiteľ vysvetľuje nielen ich obsah, skrytý význam, možné využitie, ale učí aj správne a vhodne používať to či ono porekadlo. V prípravnej skupine sa deti naďalej zoznamujú s ľudovými piesňami, so závažnejšími, obsahovo hlbšími dielami národnej epopeje (povesti, eposy, rozprávky) nielen ruského ľudu, ale aj národov iných národností. Osobitnú úlohu zohráva konverzácia učiteľa pred čítaním alebo rozprávaním – vedie predškolákov k pochopeniu ideologického zmyslu diela (17, s. 115-124).
Využívanie rôznych druhov ústneho ľudového umenia v kombinácii s inými výchovnými prostriedkami tak prispieva k obohateniu slovnej zásoby, rozvoju rečovej aktivity detí predškolského veku, ako aj k formovaniu harmonicky rozvinutej, aktívnej osobnosti, ktorá spája duchovné bohatstvo a morálna čistota. Pri práci s deťmi musí učiteľ pamätať na to, že dojmy z detstva sú hlboké a nezmazateľné v pamäti dospelého človeka. Tvoria základ pre rozvoj jeho morálneho cítenia, vedomia a ich ďalšie prejavovanie v spoločensky užitočnej a tvorivej činnosti.
6. Metódy oboznamovania sa s ústnym ľudovým umením.
Tradične sa vyzdvihuje dve formy organizácie práce s folklórom v materskej škole:
1. Čítanie a rozprávanie v triede:
Jeden kus;
Niekoľko diel, ktoré spája jediná téma alebo jednota obrazov (dve rozprávky o líške);
Kombinovanie diel patriacich do rôznych druhov umenia;
Čítanie a rozprávanie pomocou obrazového materiálu (s hračkami, rôznymi druhmi divadla, filmovými pásmi, filmami);
Čítanie v rámci hodiny rozvoja jazyka alebo oboznamovania sa s prostredím.
2. Využitie mimo vyučovania, pri rôznych druhoch aktivít (rozprávanie mimo vyučovania, knižný kútik, rozprávkové večery, folklórne festivaly, minimúzeá rozprávok a pod.).
6.1. Metodika uvádzania folklóru v triede.
Hlavná vec, ktorú by mal učiteľ brať do úvahy pri oboznamovaní detí s rôznymi ľudovými žánrami, je potreba vniesť prvky umeleckosti a osobitosti do predvádzania ľudovej tvorby. Potom budú hodiny prebiehať ako živá komunikácia s dieťaťom, pred očami ktorého sa odohráva pestrá akcia.
Po preskúmaní s malými folklórnymi žánrami Učiteľ by mal venovať pozornosť nasledovnému:
1. Môžete použiť ľudové umenie a remeslá a ruské ľudové hudobné nástroje.
2. Používanie detských riekaniek, porekadiel a pod. len vtedy poskytuje systematický prístup k oboznamovaniu sa s okolitým svetom, keď je ich obsah zameraný na človeka, jeho druhy činností a konkrétne úkony (umývanie, obliekanie, tanec a pod.). Mali by sa v prejave učiteľa objavovať čo najčastejšie.
3. Je potrebné široko využívať obrazový materiál (čím je dieťa mladšie, tým častejšie sa používa: hračky, obrázky, príručky a pod.), pomocou ktorého sa vytvára detailný obraz akcií a ich výsledkov. Zobrazenie môže byť fragmentárne alebo úplné. Inscenácia diela pomocou vizuálnych pomôcok pomáha dosiahnuť lepšie pochopenie obsahu. Pri čítaní diela kladú dynamický dôraz na fragmenty textu („maslová hlava“ – uvádzajú do pohybu práve túto časť hračky a pod.).
4. Počas dramatizácie a počúvania textu treba podporovať a stimulovať efektívnu participáciu dieťaťa: zavolajte kohútika atď.
5. Emocionálna prezentácia diela by mala povzbudzovať deti, aby sa zapojili do kognitívnej činnosti: prekvapenie vzhľadu, intonačná expresivita reči. Je potrebné upozorniť dieťa na skutočnosť, že rovnaká postava môže byť v rôznych dielach odlišná.
6. Je dôležité zabezpečiť, aby dieťa nestratilo niť pochopenia diela ako celku.
7. Povinným pravidlom je opakované kompletné prečítanie práce. Každé opakovanie by nemalo byť o nič menej vzrušujúce ako prvé zoznámenie.
8.Zopakovanie práce v mierne upravenej forme. Učiteľ by mal venovať menšiu pozornosť úvodnej časti a viac možnosti osvojiť si, zapamätať si a reprodukovať text (2, s. 64-66).
Metódy oboznamovania sa s prísloviami a porekadlámi. Učiteľ musí sledovať zručnosť a správne používanie prísloví a prísloví vo svojej reči aj v reči detí. Aby deti správne pochopili všeobecný význam týchto typov malých folklórnych foriem, je potrebné vykonať celú prácu v dvoch etapách:
1. Príslovie alebo porekadlo sa spočiatku podáva vytrhnuté z kontextu – aby sa zistilo, či dieťa rozumie jeho obsahu a významu a či vie, kedy ho použiť.
2. Potom sa príslovie alebo porekadlo ponúka v kontexte poviedky. Svoje pochopenie všeobecného významu prísloví a porekadiel si môžete overiť tak, že deťom ponúknete úlohu: vymyslite rozprávku, príbeh, rečovú situáciu, kde by niektorá z postáv mohla vhodne použiť dané príslovie alebo porekadlo. Keď deti nazbierajú určitú zásobu prísloví a porekadiel, môžete ich vyzvať, aby si vybrali príslovia, ktoré zodpovedajú obsahu a myšlienke určitej rozprávky (2, s. 66-67).
Metódy zoznámenia sa s rozprávkami:
1. Rozprávku treba dieťaťu rozprávať, nie čítať. A opakujte to. Je potrebné umelecky, umelecky obnoviť obrazy postáv, vyjadriť morálnu orientáciu a závažnosť situácie a svoj postoj k udalostiam.
2. Aby deti počúvali rozprávku pozorne, treba ich na to pripraviť. Môžu sa použiť nasledujúce techniky:
Ukážte rozprávku pomocou hračiek (stolové divadlo);
Použite príslovie a je lepšie začať novú rozprávku známym príslovím a už vypočutú rozprávku novým zaujímavým príslovím. (2, str. 67-68).
3. Alekseeva M. M., Yashina V. I. navrhujú použiť verbálne metodologické techniky v kombinácii s vizuálnymi:
Rozhovory po prečítaní rozprávky, pomoc pri určovaní žánru, hlavného obsahu, prostriedkov umeleckého vyjadrenia;
Selektívne čítanie na želanie detí;
Skúmanie ilustrácií, kníh;
Sledovanie filmových pásov a filmov po prečítaní textu;
Počúvanie nahrávky rozprávky v podaní majstrov umeleckého prejavu (1, s. 347-357);
4. Pri rozprávaní rozprávky sa odporúča použiť modelovanie. Postavy rozprávok, ako aj predmety, s ktorými konajú, sa stávajú náhradnými predmetmi. Súbor náhrad (rôzne kruhy) vyrobí a ponúkne dieťaťu dospelý. Dieťa musí vybrať kruhy tak, aby bolo okamžite jasné, ktorý kruh je napríklad krokodíl a ktorý je slnko. Keď je proces výberu poslancov zvládnutý, môžete prejsť na hranie jednoduchých zápletiek. Podľa toho, do akej miery si dieťa osvojilo modelovanie, sa mení úplnosť rozohrávanej zápletky (9, s. 28).
5. Rozprávku môžete ukončiť známymi koncami: „Tu sa rozprávka končí, a kto poslúchol, dobre robí.“ Účelom ich použitia je, aby dieťa pochopilo, že rozprávke je koniec a rozptýlili ho z fantastického. Príslovia, ktoré zapadajú do obsahu rozprávky, môžu slúžiť aj ako zakončenie, upevnia sa tým dojem počutého a naučia dieťa vhodne používať obrazné ľudové výrazy (2, s. 68).
6. R. Khalikova odhalila originalitu techník ovplyvňujúcich mravnú, vlasteneckú, medzinárodnú výchovu detí predškolského veku v procese oboznamovania sa s folklórom:
Obrazové vnímanie prísloví a rozprávok sa prehlbuje, ak sa deti zároveň zoznámia s dekoratívnymi predmetmi ľudového života, národným krojom ruského ľudu a ľudí iných národností.
Vrátane otázok do rozhovoru o rozprávkach, ktorých odpovede si vyžadujú dôraz na morálne kvality hrdinu.
Využitím metódy porovnávania národnej folklórnej tvorby, ktorá umožňuje nielen vytvárať si určité predstavy o charakteristických národných črtách ústnej tvorivosti, ale aj pestovať hlboký záujem o analýzu týchto čŕt, pochopenie hodnoty folklóru. každého národa; Deti by mali pochopiť, že rôzne národy v rozprávkach rovnako hodnotia činy postáv.
Pomocou metódy porovnávania moderného života s tým, ktorý je zobrazený v rozprávkach.
7. Po vyučovaní je potrebné vytvárať deťom podmienky na rôznorodé tvorivé aktivity, odrážajúce dojmy z vnímania folklórnych diel: vymýšľanie rozprávok, hádaniek, kreslenie námetov obľúbených rozprávok, ich dramatizácia ( 21, str. 16-17).
Spôsob, ako sa zoznámiť s hádankami:
1. V počiatočnej fáze naučte deti vnímať obrazný obsah hádaniek a vysvetlite ich.
2. Potom dbajte na bohatý, pestrý jazyk hádanky, aby ste si rozvinuli schopnosť porozumieť vhodnosti použitia výrazových a obrazných prostriedkov. K tomu môžete deťom ponúknuť na porovnanie dve hádanky, opýtať sa, ktorá z nich sa im páčila viac a prečo. Ponúknite, že si vyberiete definíciu slova, ktorá znamená odpoveď.
3. Neskôr, keď si deti osvoja žánrové črty metaforických hádaniek, učiteľ ich vyzve, aby hádanky o predmetoch a javoch reality vymýšľali samy (4, s. 18).
6.2. Metódy práce s folklórom pri organizovaní rôznych druhov aktivít.
V predškolskom detstve, ako je známe, je hlavným typom činnosti hra, v ktorej sa rozvíjajú všetky kognitívne procesy. Folklór je široko používaný v dramatizačných hrách. Pri dramatizácii pesničky, riekanky, neskôr rozprávky dieťa používa ich jazyk. To, čo spočiatku len počul, sa stáva jeho vlastníctvom. Práve tu je dieťa naplnené „harmóniou ruského slova“, ako o tom hovoril Belinsky. Dieťa spája slovo s činom, s obrazom. Preto je potrebné podporovať u detí dramatizáciu diel ústneho ľudového umenia, aby sa stala bežným javom v živote materskej školy a nabádať k tomu všetky deti. (18, s. 83.).
Technológia využitia rozprávok v dramatizačných hrách :
1. fáza – spoznávanie rozprávky (rozprávanie, rozhovory, sledovanie filmových pásov, videí, prezeranie obrazov a ilustrácií);
2. etapa – vedomosti musí dieťa emocionálne vnímať, preto je potrebná emocionálna spätná väzba (prerozprávanie, stolové divadlo, vonkajšie a didaktické hry s rozprávkovými postavičkami a pod.);
3. fáza – odraz emocionálneho postoja dieťaťa k predmetu, ktorý sa študuje v umeleckej činnosti;
4. etapa – príprava na samostatné zahranie zápletky, príprava potrebného prostredia na tvorivú hru, zahranie zápletky rozprávky (6, s. 21)
Ústne ľudové umenie sa dá využiť vo všetkých formách práce v telesnej výchove :
motoricko-tvorivé činnosti vychádzajúce z jedného z druhov ústneho ľudového umenia; dejové hodiny telesnej výchovy s „prerušovanými“, „vpletenými“ prvkami rozprávky (vedené formou „motorického“ príbehu);
hodiny divadelnej telesnej výchovy s využitím imitačných, mimických a pantomimických cvičení, dramatizácií a dramatizačných hier; hudobné a rytmické hodiny založené na ľudových tancoch, hrách a okrúhlych tancoch s využitím ľudových piesní a melódií;
hodiny hernej telesnej výchovy (používajú sa ľudové hry a hry s rozprávkovými postavičkami);
integrované hodiny telesnej výchovy spájajúce folklór a telesné cvičenie (7, s.29).
Pri organizovaní pohybovej aktivity detí je potrebné využívať ľudové hry, ktoré ovplyvňujú nielen fyzický vývoj detí, ale podľa E.A. Pokrovskij: „...detské hry v prírode, prevzaté z pokladnice ľudových hier, zodpovedajú národným charakteristikám a plnia úlohu národnej výchovy“ (19, s. 210).
Hlavnou podmienkou úspešného uvedenia ľudových hier v prírode do života predškolákov vždy boli a zostávajú hlboké znalosti a plynulosť v rozsiahlom hernom repertoári, ako aj metódy pedagogického vedenia. V zásade sa nelíši od metodiky iných hier v prírode, ale môžeme zdôrazniť niektoré vlastnosti charakteristické pre organizáciu a vedenie ľudovej hry:
Pri vysvetľovaní novej ľudovej hry, ktorá má začiatok (počítanie, spev, losovanie), by sa dospelý nemal najskôr učiť text s deťmi, je vhodné ho nečakane uviesť do priebehu hry. Táto technika urobí deťom veľkú radosť a ušetrí ich od nudného rutinného úvodu do herného prvku. Deti, ktoré pozorne počúvajú rytmickú kombináciu slov, si pri opakovaní ľahko zapamätajú začiatok.
Pri výklade dejovej ľudovej hry učiteľ najprv rozpráva o živote ľudí, ktorých hru sa chystajú hrať, ukazuje ilustrácie, domáce potreby a umenie, zaujíma ich o národné zvyky a folklór (5, s. 8, 9).
Osobitnú úlohu pri oboznamovaní dieťaťa s ľudovou kultúrou zohráva folklórne sviatky ako prostriedok na vyjadrenie národného charakteru, svetlá forma rekreácie pre dospelých (učiteľov a rodičov) a deti, zjednotených spoločnými činmi a spoločnými zážitkami. Ľudové prázdniny sú vždy spojené s hrou, a preto obsah prázdnin v materskej škole zahŕňa rôzne ľudové hry v prírode a vtipy, počítanie riekaniek a jazykolamy naučené s deťmi robia proces hry zaujímavejším a zmysluplnejším. Deti staršieho predškolského veku spievajú ruské ľudové lyrické piesne a piesne, ktoré demonštrujú, ako tieto druhy slovesného a hudobného umenia odrážajú život človeka, jeho strasti a radosti. Ani jeden folklórny festival sa samozrejme nezaobíde bez hrania na ruských ľudových hudobných nástrojoch a piesní a tancov v ich sprievode. Široké využitie majú aj scénky a bábkové divadlo na motívy ľudových piesní, riekaniek a rozprávok. Hlavným rozdielom medzi ľudovými dramatickými dejmi (hry, okrúhle tance, scénky) je spojenie slov, spevov a predstavenia, ktoré je sprevádzané vhodnými gestami a mimikou. Veľkú pozornosť treba venovať kostýmom a použitiu kulís (9, s. 6-8).
Využitie folklóru v procese organizovania rôznych druhov detských aktivít, používanie rôznych metód oboznamovania sa s ústnym ľudovým umením ruských a iných národov teda vzbudzuje stály záujem o folklór a prispieva k rozvoju rečovej aktivity v predškolskom veku. deti.
7. Analýza práce na oboznámenie malých detí s ústnym ľudovým umením.
Práca bola vykonaná s deťmi prvej juniorskej skupiny v MŠ MDOU č. 5 v meste Vorsma, okres Pavlovsk.
Rozsah čítania v tomto veku pozostáva hlavne z diel ruského folklóru: drobnosti, riekanky, piesne, hry, hádanky, rozprávky. Tieto diela najlepšie zodpovedajú potrebám mladšieho predškoláka, pretože kombinujú slová, rytmus, intonáciu, melódiu a pohyb. Diela ústneho ľudového umenia sú prvé umelecké diela, ktoré dieťa počuje. Preto v období adaptácie detí na nové podmienky materskej školy zoznamujeme deti najmä s nimi.
Výchovno-vzdelávací proces v predškolských zariadeniach budujeme v súlade s programom „Detstvo“. Hlavnou úlohou, ktorú si kladieme pri oboznamovaní detí s folklórom, je otvárať dieťa svetu slovesného umenia, pestovať záujem a lásku k ústnemu ľudovému umeniu, schopnosť počúvať a chápať, emocionálne reagovať na vymyslené udalosti, „napomáhať ” a vcítiť sa do postáv, t.j. položiť základy literárneho rozvoja detí. Realizácia tejto úlohy je u detí spojená s rozvojom schopností a zručností esteticky vnímať diela ústneho ľudového umenia, s rozvojom ich výtvarnej a rečovej činnosti.
K oboznamovaniu detí s folklórom a následne k jeho upevňovaniu dochádza rôznymi formami organizovaných detských aktivít, spoločnými aktivitami detí a dospelých mimo vyučovania a prácou s rodičmi.
V prvej juniorskej skupine sú naplánované 2 hodiny denne v podskupinách: prvá ráno, druhá večer.
Na hodinách „Beletria pre deti“ oboznamujeme deti s dielami ústneho ľudového umenia. Hlavnou úlohou je rozvíjať schopnosť počúvať rozprávanie alebo čítanie dospelého; pri opätovnom počúvaní si zapamätajte a rozpoznajte známu skladbu; rozpoznávať postavy na ilustráciách a hračkách; zapamätať si texty folklórnych diel.
Na oboznámenie sa so spoločenským a prírodným svetom na hodinách predstavujeme aj diela ústneho ľudového umenia alebo upevňujeme ich obsah. Hlavnou úlohou je rozvíjať detskú reč pomocou folklóru, vzbudzovať záujem a emocionálnu citlivosť na predmety a javy sociálneho a prírodného sveta; zapamätať si a pripomenúť si diela ústneho ľudového umenia.
Na hodinách rozvoja reči si upevňujeme známe riekanky, rozprávky a pod. Hlavnou úlohou je rozvíjať u detí schopnosť sprostredkovať obsah diel slovami, činmi a gestami, zachytávať slová a riadky známych diel (1. štvrťrok) a neskôr (2. a 3. štvrťrok) si niektoré z nich prečítať. srdcom.
K upevňovaniu folklórneho materiálu dochádza aj v iných triedach, v kultúrnych a voľnočasových aktivitách. Tu je hlavnou úlohou rozvíjať záujem a túžbu detí zapojiť sa do vizuálnych, pohybových a hudobných aktivít pomocou folklóru; upevniť vedomosti o známych dielach ústneho ľudového umenia.
Pri organizovaní hodín telesnej výchovy vo veľkej miere využívame deťom známy obsah riekaniek, pesničiek a rozprávok. Takéto aktivity založené na príbehoch sú pre deti veľmi zaujímavé a fyzická aktivita detí sa zvyšuje. Deti milujú hranie prstami, aktívne ľudové hry sprevádzané pesničkami. Trávime ich počas prechádzok, večer a ráno. Deti sa nielen hýbu, ale skúšajú aj vyslovovať známe slová, ktoré hry sprevádzajú.
Už v tomto veku sa snažíme využívať prvky inscenovania rozprávok a riekaniek. Počas počúvania textu, ktorý hovorí učiteľ, deti samostatne reprodukujú zodpovedajúce herné akcie zajačika, mačky, medveďa atď.
Pri plánovaní sa snažíme koordinovať obsah jednotlivých sekcií programu, dosiahnuť ich integráciu – prepojenie a komplementárnosť. K tomu pomáhajú diela ústneho ľudového umenia. Vzhľadom na charakteristickú vášeň detí pre nespočetné množstvo opakovaní, „precvičovanie“ toho istého textu, je potrebné vytvárať každodenné podmienky, aby sa deti stretávali so známymi dielami v rôznych každodenných situáciách (umývanie, obliekanie a pod.), pri spoločných aktivitách. dospelí a deti mimo vyučovania (pozorovanie; hra, praktické, problémové situácie; rôzne typy hier; prezeranie kníh, ilustrácií, albumov a pod.). Osobitnú úlohu zohráva dôslednosť tejto činnosti v materskej škole a rodine.
S týmto prístupom deti lepšie pochopia a osvoja si jednotný vzdelávací obsah, opakovaný v rôznych formách a typoch aktivít.
Tematické plánovanie obsahu výchovno-vzdelávacieho procesu tiež pomáha integrovať všetky formy a druhy detských aktivít a realizovať tento prístup. Téma je naplánovaná na 1 - 2 týždne, odráža sa v obsahu vyučovania, plánovaných výchovných a výchovných situáciách; v hrách; pozorovania; hudba, komunikácia učiteľa s deťmi, práca s rodinami.
Pri oboznamovaní detí s ústnym ľudovým umením sme využívali rôzne metódy a techniky. Pri prvotnom oboznamovaní sa s dielami: skúmanie hračiek, ilustrácií, obrázkov podľa obsahu, čítanie na základe vizualizácie, herné a problémové situácie, didaktické hry súvisiace s obsahom, opakované čítanie, otázky.
Pri opakovaní používame rovnaké techniky a rovnaký obrazový materiál ako pri prvom čítaní; čítame diela bez toho, aby sme sa uchyľovali k jasnosti; používame dodatočný vizuálny materiál a simulácie; vložte do textu meno dieťaťa. Opakovanie dvoch-troch poetických textov na jednej vyučovacej hodine prináša deťom radosť a vytvára pozitívne emocionálne naladenie.
Záver - systematické a systematické oboznamovanie sa s folklórom v prvej juniorskej skupine je predpokladom pre úplné zvládnutie rodného jazyka dieťaťa, vytvára základ pre formovanie estetického vnímania beletrie v ďalšej etape života dieťaťa - v predškolskom veku. ; základom psychofyzickej pohody, ktorá je určená úspechom všeobecného rozvoja a základom kognitívnej činnosti. Folklór je jedným z najúčinnejších a najživších prostriedkov, ktorý obsahuje obrovské didaktické a vzdelávacie možnosti. Je veľmi dôležité, aby sa v začatej práci pokračovalo aj v budúcnosti.
8. Pedagogické závery.
V procese dokončovania práce sme skúmali úlohu ústneho ľudového umenia vo vývine reči detí predškolského veku, vo výchove človeka a jeho osobnosti. Materská škola stojí pred vzrušujúcou úlohou – zasadiť do detí semienka lásky a úcty k folklóru. Pri uvádzaní dieťaťa do nádherného sveta ľudového umenia mu otvárame život spoločnosti a okolitej prírody. Ústne ľudové umenie zohráva dôležitú úlohu vo vlasteneckej a medzinárodnej výchove, vo výchove lásky k vlasti, k jej veľkým ľuďom a záujmu o ľudí iných národností. Folklór dáva dieťaťu vynikajúce príklady ruského jazyka: expresívny, výstižný jazyk prísloví, prísloví, ľudových rozprávok o zvieratách, jazyk ruských ľudových rozprávok, bohatý na báječný „ritualizmus“. Ústne ľudové umenie má aktivizujúci účinok na:
Zvukový prúd reči, dieťa rozlišuje reč od všetkých ostatných signálov, dáva jej prednosť, odlišuje ju od hluku a hudobných zvukov;
Aktivovanie zvukového vplyvu pomocou opakovaných foném a zvukových kombinácií, onomatopoje, akoby v samotnom texte boli naprogramované folklórne formy.
Obraznosť folklóru umožňuje sprostredkovať veľký sémantický obsah do vedomia predškolákov v lakonickej podobe. V tom spočíva zvláštna hodnota spisovného slova ako prostriedku na pochopenie sveta okolo nás a vývinu reči detí.
Prostredníctvom ústneho ľudového umenia si deti rozvíjajú aktívny vzťah k okolitému svetu a chuť uplatniť rôzne žánre folklóru v každodennom živote.
Ľudové umelecké diela boli vždy blízke povahe dieťaťa. Jednoduchosť týchto prác, opakované opakovanie prvkov, ľahké zapamätanie, možnosť hrania a samostatnej účasti deti lákajú a radi ich využívajú pri svojich aktivitách. Učitelia preto musia deťom v každej vekovej skupine priblížiť diela ústneho ľudového umenia v súlade s „Programom“, zabezpečiť, aby dieťa ovládalo ich obsah a správne im porozumelo. Pri počúvaní detskej riekanky, rozprávky alebo pesničky si dieťa musí osvojiť nielen obsah, ale aj prežívať pocity a nálady postáv, dbať na sémantickú stránku slova, jeho výslovnosť.
Čo je potrebné urobiť, aby sa ľudové umenie stalo účinným faktorom v osobnom rozvoji dieťaťa?
1. Efektívnosť výučby predškolákov na základe myšlienok ľudovej pedagogiky závisí od pozornosti pedagóga, predškolských odborníkov, rodičov folklóru a od schopnosti pedagógov kompetentne budovať pedagogický proces zameraný na úplné zvládnutie ľudového prejavu u detí. umenie. Od krúžkov v ranom detstve až po školu je potrebné deťom približovať folklórnu tvorbu v procese organizovania rôznych druhov detských aktivít rôznymi metódami a technikami.
2. Je veľmi dôležité, aby každý učiteľ poznal ľudové zvyky a obrady, národné tradície a bol odborníkom na ľudové hry, piesne, tance a rozprávky.
3. Pri plánovaní práce na zoznámení predškolákov s pôvodom ľudového umenia je potrebné:
Folklórny materiál distribuovať rovnomerne počas celého školského roka;
Zabezpečiť a vopred zvážiť metódy a techniky, ktoré zabezpečia maximálnu aktivitu detí na vyučovaní a vo voľnom čase, ich tvorivú sebarealizáciu;
Včas posilnite študovaný materiál, vyhýbajte sa ponáhľaniu a preťaženiu detí;
Jasnejšie je vidieť zamýšľaný cieľ, ktorý je stanovený v súlade s vekom detí.
4. Je dôležité, aby hodiny oboznamovania sa s folklórom boli nezvyčajné, pre deti zaujímavé a vládol v nich duch ľudu.
5. V procese oboznamovania sa s folklórom je veľmi dôležité plnenie výchovných úloh a udržiavanie emocionálneho rozpoloženia.
To všetko pomôže dieťaťu nielen zvládnuť najlepšie príklady ústneho ľudového umenia, ale aj zabezpečiť jeho osobnostný rozvoj už od útleho veku. Rané a predškolské detstvo je len začiatkom životnej cesty. A nech je táto cesta hneď na začiatku osvetlená slnkom ľudového umenia.
Za perspektívy ďalšej práce považujem ďalšie využívanie nahromadeného materiálu pre všestranný rozvoj detí predškolského veku.
Bibliografia.
1. Alekseeva M. M., Yashina V. I. Metódy rozvoja reči a vyučovania materinského jazyka predškolákov: Učebnica. pomoc pre študentov vyššie a streda ped. učebnica prevádzkarní. - M.: Edičné stredisko "Akadémia", 2000. - 400c.
2. Vikulina A.M. Prvky ruskej ľudovej kultúry v pedagogickom procese predškolskej inštitúcie. – N. Novgorod: Humanitárne centrum Nižného Novgorodu, 1995. – 138 s.
3. Volkov G.N. Etnopedagogika: Učebnica. pre študentov priem. a vyššie ped. učebnica prevádzkarní. - M.: Edičné stredisko "Akadémia", 1999. - 168 s.
4. Gavrish N. Využitie malých folklórnych foriem // Predškolská výchova. – 1991. - č.9. – S.16-20.
5. Detské hry v prírode národov ZSSR / Komp. A.V. Keneman; Ed. T.I. Osokina. – M.: Školstvo, 1988. – 239 s.
6. Doronová T.N. Rozvoj malých detí v podmienkach variabilného predškolského vzdelávania. Obruč. Moskva, 2010 - s. 119-127.
7. Zimina I. Ľudová rozprávka v systéme výchovy detí predškolského veku // Predškolská výchova. – 2005. - č.1. – S.18-28.
8. Zimina I. Ľudová rozprávka v systéme výchovy detí predškolského veku // Predškolská výchova. – 2005. - č.5. – S.28-35.
9. Zimina I. Ľudová rozprávka v systéme výchovy detí predškolského veku // Predškolská výchova. – 2005. - č.8. – S.26-31.
10. Zoznámenie detí s ruským ľudovým umením / Autor-komp. L.S. Kuprina, T.A. Budarina a iné - Petrohrad: Detstvo-press, 2001. - 400 s.
11. Krinitsina N. Deti milujú detské riekanky // Predškolská výchova. – 1991. - č.11.
12. Nikolaeva S. O možnostiach ľudovej pedagogiky v environmentálnej výchove detí // Predškolská výchova. – 2009. - č.4. – S.42-46.
13. Novitskaya M., Solovyova E. Vitajte vo folklórnej škole // Predškolská výchova. – 1993. - č.9. – S.11 – 18.
14. Pidruchnaya S. Rozprávky - pre bezpečnosť detí // Predškolská výchova. – 2008. - č.2. – S.124-127.
15. Poshtareva T. Využitie ľudových rozprávok vo výchovno-vzdelávacom procese // Predškolská výchova. – 2009. - č.5. – S.24-28.
16. Dieťa a kniha: Manuál pre učiteľky MŠ / L.M. Gurovič, L.B. Beregovaya, V.I. Loginová, V.I. Piradovej. – Petrohrad: Vydavateľstvo “CHILDHOOD PRESS”, 2000. – 128 s.
17. Rodná zem: Príručka pre učiteľky materských škôl. záhrada / R.I. Žukovskaja, N.F. Vinogradova, S.A. Kozlová; Ed. S.A. Kozlová. – M.: Školstvo, 1985. – 238
18. Ruské ľudové umenie a rituálne sviatky v materskej škole: poznámky z lekcií a prázdninové skripty / Regionálny inštitút Vladimíra pre zlepšenie učiteľa. – Vladimír, 1995. - 184 s.
19. Stepanenková E.Ya. "Teória a metodika telesnej výchovy a rozvoja dieťaťa." – M.: Akadémia, 2007. – 368 s.
20. Ushinsky K.D. Zozbierané diela. T.6. – M., 1948., s.298
21. Ushinsky K.D. Rodné slovo. Súborné diela, M.: 1974.
22. Khalikova R. Ľudové umenie ako prostriedok na vzbudzovanie lásky k rodnej krajine // Predškolská výchova. – 1988. - č. 5, s. 13-17
23. Čukovskij K.I. Od dvoch do piatich. http://www.gumer.info.
Mestská rozpočtová predškolská vzdelávacia inštitúcia
"Kalininská škôlka"
Projekt strednej skupiny
Využitie folklóru v práci s deťmi predškolského veku.
Učitelia: Volokitina L.K.
Kurochkina M.L.
Typ projektu. Kreatívne, vzdelávacie.
Trvanie projektu. 1 mesiac.
Účastníci projektu. Deti strednej skupiny, učitelia, hudobný riaditeľ, zamestnanec múzea, rodičia žiakov.
Relevantnosť. Ak sa dieťa narodilo a vyrástlo
Na rodnej strane, medzi ruskými brezami,
Počul som ruské piesne, spieval koledy, zablahoželal svojim príbuzným k jasnému sviatku Veľkej noci,
Bol vychovaný v práci, milosrdenstve, láskavosti,
Vo vzťahu k starším, príbuzným a Zemi,
Toto prikázanie predkov sa zachová v duši,
Prinesie len radosť a šťastie.
Folklór má obrovský poznávací a výchovný význam pri formovaní osobnosti predškoláka. Folklór podporuje rozvoj nápaditého myslenia, obohacuje detskú reč a poskytuje vynikajúce príklady ruskej reči, ktorej napodobňovanie umožňuje dieťaťu úspešnejšie ovládať svoj rodný jazyk. Preto je jednou z najnaliehavejších úloh ukázať krásu ruského jazyka prostredníctvom ústneho ľudového umenia, vyjadreného v piesňach, zboroch, riekankách, zábavných hrách, rozprávkach, hádankách, prísloviach a porekadlách; obohacovanie slovnej zásoby detí. Piesne, básne, vtipy, výroky, príslovia, hádanky sa nazývajú perlami ľudového umenia. Majú vplyv nielen na myseľ, ale aj na pocity dieťaťa: náuky v nich obsiahnuté sú ľahko vnímateľné a zapamätateľné a majú obrovský vplyv na vývoj a výchovu detí.
Cieľ. Oboznámenie detí s pôvodom ruského ľudového umenia prostredníctvom oboznámenia sa s ľudovou kultúrou: sviatky, ľudové umenie a remeslá, ruský folklór.
Úlohy. Zoznámenie sa s predmetmi ruského staroveku, vštepujúce deťom zmysel pre krásu a zvedavosť. To pomôže deťom pochopiť, že sú súčasťou veľkého ruského ľudu. Oboznamovanie detí s folklórom vo všetkých jeho podobách (rozprávky, piesne, príslovia, porekadlá, okrúhle tance a pod.) Oboznamovanie detí s univerzálnymi, mravnými hodnotami: láskavosť, krása, pravda, odvaha, pracovitosť, vernosť Rozširovanie slovnej zásoby detí, využitie v r. rečové názvy ruských domácich potrieb, oblečenia, obuvi, zoznamovanie detí s ľudovými hrami, okrúhle tance, ľudové piesne. Úvod do ľudovej dekoratívnej maľby. Rozvíjať a zlepšovať pamäť, pozornosť, myslenie, predstavivosť, vnímanie detí. Rozvíjajte tvorivú nezávislosť. Pestovať záujem o ľudové umenie.
Ocakavane vysledky:
Deti sa zoznámia s ústnym ľudovým umením a tradíciami podľa veku. Projekt rozšíri poznatky o kultúre ruského ľudu.
Deti sa naučia vidieť krásu ruského jazyka prostredníctvom ústneho ľudového umenia.
Naučia sa hrať ľudové hry v prírode: „Husi“, „Tag“, „Medveď v lese“, „Husi“.
1. fáza: prípravná.
Výber literatúry na čítanie a zapamätanie.
Výber ilustrácií podľa riekaniek a rozprávok na prezretie.
Práca s metodologickou literatúrou.
Výber kostýmov a masiek na predstavenie.
Výber ilustrácií ruských každodenných predmetov, oblečenia, obuvi.
2. fáza Základné.
| Forma práce | Úlohy | dátum | Zodpovedný |
| Konverzácia „Folklór pre deti“ | Upevniť vedomosti detí o ústnom ľudovom umení ruského ľudu. Prezradiť znalosti prísloví, riekaniek, porekadiel. Zinscenujte detskú riekanku „Shadow-shadow-pot“ pomocou výrazných prostriedkov reči, mimiky a gest. Vzbudzovať lásku a úctu k ľudovému umeniu. | 09.03.17. | Volokitina L.K. |
| NOD "Náš folklór" | Pokračujte v oboznamovaní detí s pojmom „folklór“. Upevniť vedomosti o ruských ľudových rozprávkach, schopnosť rozlíšiť podľa ucha príslovie, začiatok, koniec. Naučte sa ako zložky ľudovej slovesnosti rozlišovať medzi hádankou, príslovím, počítacou riekankou, jazykolamom, riekankou a pesničkou. Rozvíjať pozornosť, predstavivosť a reč. | 13.03.17. | Kurochkina M.L. |
| Zoznámte deti so samovarom. Pestovať prostredníctvom ústneho ľudového umenia pozitívne morálne vlastnosti (láskavosť, ústretovosť, starostlivosť, nežnosť, štedrosť, pohostinnosť) | 16.03.17. | Volokitina L.K. |
|
| NOD "Ľudová hračka Matrioška" | Pokračujte v predstavovaní ľudovej hračky matriošky, vytvorte si predstavu o tom, z čoho je vyrobená, ako je zdobená, a rozvíjajte záujem o ľudovú hračku. | 15.03.17. | Kurochkina M.L. |
| Pestovanie záujmu o ruskú históriu a ľudové umenie na príklade ruských národných hračiek. | 22.03.17. | Volokitina L.K. |
|
| Kresba GCD "Poďme vyzdobiť domáce rukavice." | Naučte sa kresliť na základe rozprávky „Mitten“, vytvorte rozprávkový obrázok. Naučte sa kresliť rovné čiary a bodky pomocou vatového tampónu, čím vytvoríte ornament. | 24.03.17. | Kurochkina M.L. |
| Lekcia „Príď, jar, s radosťou“. | Pokračovať v predstavovaní jarného obdobia, jeho čŕt, pomocou spevov, riekaniek a rozvíjať záujem o ľudové umenie. | 27.03.17. | Volokitina L.K. |
| Lekcia „Ľudové umenie a remeslá“. | Dať deťom predstavu o spoločných črtách ľudového umenia a remesiel a ich rozdieloch. Pomôžte deťom prostredníctvom rozhovoru, vzdelávacích kariet, názorných pomôcok, rozvíjajte fantáziu, pamäť, zmysel pre svetlo, estetické vnímanie. Prispievať k tomu, aby sa u detí formovala skutočná láska a úcta k vlasti, k jej historickej minulosti, k pôvodnej ruskej kultúre, k ľudovému umeniu a umeniu. | 28.03.17. | Kurochkina M.L. |
| Didaktické hry. "Zistite podľa popisu." "Jedna matrioška, dve matriošky." "Vyberte si vzor, ktorý sa hodí k dámskym šatám." | Upevniť vedomosti detí o ľudových hračkách, rozvíjať schopnosť detí krásne rozložiť vzory, pokročilé funkcie dymkovskej maľby. | 09.03.17. 30.03.17. | Kurochkina M.L. Volokitina L.K. |
| Pri pohľade na ilustrácie, starožitné výrobky. | Vytvoriť potrebu poznania umelo vytvoreného sveta, zlepšiť vedomosti o každodenných predmetoch (farba, tvar, veľkosť, materiál, účel) | 09.03.17. 30.03.17. | Kurochkina M.L. Volokitina L.K. |
| Čítanie rozprávok„Zhikharka“, „Zayushkina chata“, „Husi labute“, „Zvieratá v jame“, „Zimné ubikácie zvierat“, „Na príkaz šťuky“. "Princezná Žaba". "Bublinová, slamená a lyková topánka." "Muž a medveď" | Zoznámte deti s rozprávkami, vštepujte im lásku k počúvaniu rozprávok, rozvíjajte pamäť, myslenie, reč, pestujte zmysel pre kamarátstvo a vzájomnú podporu. | 09.03.17. 30.03.17. | Kurochkina M.L. Volokitina L.K. |
| Vonkajšie hry Horáky“, „Salki“, „Pri medveďovi v lese“, „Husi-husi“, „Zlatá brána“, | Rozvíjajte schopnosť konať na signál, rozvíjajte u detí schopnosť prebehnúť celé ihrisko bez toho, aby narazil, a jasne vyslovovať slová textu. | 09.03.17. 30.03.17. | Kurochkina M.L. Volokitina L.K. |
| Oboznámenie sa s dielami malých foriem folklóru(pesničky, počítanie riekaniek, hádaniek, básničiek, riekaniek atď.) Učenie sa naspamäť, ktoré máte radi | Pomôžte dieťaťu cítiť krásu a výraznosť ruského jazyka, rozvíjať sluchovú a vizuálnu pamäť, zlepšiť umelecké a rečové schopnosti detí pri čítaní | 09.03.17. 30.03.17. | Kurochkina M.L. Volokitina L.K. |
| Exkurzia do múzea. | Spoznávanie zamestnanca múzea, samotného múzea a jeho detailov. | 23.03.17 | Kurochkina M.L. Volokitina L.K. |
Spolupráca s rodičmi. Konzultácie:
"Vplyv malých foriem folklóru na vývoj dieťaťa"
„Úloha folklóru vo vývoji detí“
"Kartový index ruských ľudových hier v prírode."
Príprava kostýmov na zábavu.
3. fáza: Záverečné podujatie: výstava kresieb „Merry Matryoshka“
Aplikácia.
Konverzácia: "Spoznávanie samovaru"
Ciele: Zoznámiť deti so samovarom. Pestovať prostredníctvom ústneho ľudového umenia pozitívne morálne vlastnosti (láskavosť, ústretovosť, starostlivosť, nežnosť, štedrosť, pohostinnosť)
Priebeh lekcie:
Každý národ má veľa zvykov. Ale medzi nimi sú tí, ktorých všetci milujú: dospelí aj deti. Jedným z týchto zvykov je pitie čaju. Tento zvyk majú všetky národy a existoval aj v Rusku. Teraz vám poviem hádanku a premýšľajte o tom, o čo ide.
Tučný chlap stojí
S vašou hlavňou bokom,
Syčí a vrie
Všetkým prikáže piť čaj.
Čo je to za tuk, uhádli ste, o čom hovoríme?
Odpovede detí.
Máš pravdu, je to samovar.
Dlho na tomto svete.
Žije rokov,
Spievajú básnici
Samovar s bruchom.
Vyžarujúce žiarenie
Mrazivý zimný deň
Zahreje pri srdci
Špeciálne teplo.
Na čo sa samovar používa?
Odpovede detí (na prípravu čaju)
Samovar je zariadenie na prípravu vriacej vody. „Varí to sám“ - odtiaľ pochádza slovo „Samovar“.
Len v Rusi pili čaj zo samovaru.
Samovar vrie a nehovorí mi, aby som odišiel.
So samovarom bitkárov je čaj dôležitejší a konverzácia zábavnejšia.
Vo vnútri samovaru bola fajka. Sypala sa do nej borovica, suché šišky alebo drevené uhlie. Zapálili ich fakľou a oheň rozdúchali čižmou. V samovare vrela voda. V špeciálnom zariadení v hornej časti samovaru bola inštalovaná čajová kanvica.
Postupom času sa samovary začali vyrábať v rôznych tvaroch
Predtým bol pochúťkou cukor a rožky, ktoré si gazdinky sami varili. Hotové rožky sa navliekli na lano a keď si sadli k čaju, rožky sa zavesili na samovar.
Čo si myslíte, že teraz nahrádza samovar?
Odpovede detí (kanvica)
Áno, prešlo veľa rokov. Ale napriek tomu, chlapci, samovar je súčasťou života a osudu našich ľudí, je to dobrá ruská pohostinnosť. Toto je kruh priateľov a rodiny, vrúcny a srdečný pokoj...
Konverzácia „Folklór pre deti“
Ciele: Upevniť vedomosti detí o ústnom ľudovom umení ruského ľudu. Prezradiť znalosti prísloví, riekaniek, porekadiel.
Zinscenujte detskú riekanku „Shadow-shadow-pot“ pomocou výrazných prostriedkov reči, mimiky a gest. Vzbudzovať lásku a úctu k ľudovému umeniu.
Prípravné práce:
Učiteľ využíva ústne ľudové umenie v bežnom živote detí pri kŕmení, obliekaní, umývaní, ukladaní do postele a pod. Skúmanie ilustrácií, kníh s ruskými ľudovými rozprávkami.
Materiál na lekciu: Kolíska s bábikou. Knihy ruských ľudových rozprávok. Klobúky-masky: dedko, babička, líška, vlk, zajac, koza, mačka, pes.
Priebeh lekcie
Vychovávateľ: Deti moje, poďte, sadnite si vedľa seba, dobre sa porozprávame.
Pedagóg: Toto je srdečná báseň nazývaná detská riekanka. Riekanky sa už dlho skladajú s cieľom niekoho potešiť, niekoho poľutovať a niekoho rozosmiať. Vypočujte si ďalšiu riekanku:
Dorastajte vrkoč do pása
Nestrať ani vlas.
Narásť vrkôčik až po prsty na nohách -
Všetky vlasy sú v rade.
Napestujte si vrkoč - nenechajte sa zmiasť,
Počúvaj svoju matku, dcéra.
Táto riekanka hovorí, že vlásky vašej dcéry by mali narásť do vrkoča a mali by sa zapletať do vrkoča: „chlpaté vlásky“, „copy“. Po takýchto slovách musí dcéra poslúchnuť matku. Poďme hrať pre zábavu.
Inscenácia detskej riekanky „Shadow-shadow-pot“.
Všetci vedú kruhový tanec, tancujú a spievajú:
Tieň-tieň-tieň,
Nad mestom je plot,
Všetci sme vyšli pod plot,
Celý deň sme sa chválili.
Líška: Líška sa chválila
Som krása celého lesa,
A našuchorený a prefíkaný,
Zakryl som všetky stopy.
Vlk: Sivý vlk sa chválil:
cvakám a cvakám zubami,
Ale dnes som milý
Nikoho sa nedotýkam.
Zajac: Náš malý zajačik sa pochválil:
A vôbec nie som zbabelec,
Som z vlka a líšky
Utiekol a bol preč.
Koza: Koza sa chválila:
Prechádzal som sa po záhrade
Plela som všetkým postele,
Áno, a chodil po vode.
Zhuchka: Zhuchka sa pochválila -
Nie som vôbec zlý
Starám sa o farmu
Nepustím dnu cudzích ľudí!
Murka: Murka sa pochválila -
Dymová koža.
Celú noc som chytal myši
Odháňam všetky potkany.
Dedko Egor: Dedko Egor sa chválil -
Mám dvor pre dobytok:
A kôň a býk,
Kurčatá, husi, prasiatka.
Baba Varvara: Varvara sa chválila
Vyleštím samovary,
Upečiem koláče
Pozývam všetkých na návštevu!
Všetko spolu: Tieň-tieň-tieň,
Nad mestom je plot,
Všetci sme vyšli pod plot,
A chodili sme celý deň.
Pedagóg: Ľudia skladali nielen veselé a vtipné detské riekanky, ale aj múdre príslovia: „Nekopaj jamu, sám do nej spadneš,“ ale počúvaj, ako to vysvetliť.
Zloduch kopal jamu na lesnej ceste
Aby okoloidúci v noci spadol.
Jama je pripravená. Dostal sa von.
„Počkaj! Vystúpi aj okoloidúci!“
Zbojník sa ešte dva dni potil
Z diery vyletel kus zeme.
Snažil som sa dostať von, no nepodarilo sa mi to.
Potom sa usmial: "Dobre!"
Aké príslovia poznáte? (odpovede detí).
Vychovávateľ: A sú tu aj poučné výroky, presne si všímajú naše činy: „Ako pradiareň, ako košeľa“, „Annushka je dobrá dcéra, ak ju matka a babička chvália.“
Aké príslovia poznáte? (odpoveď detí).
Učiteľ: Poznám vtipnú ukážku:
Fedya - meď - dršťka
Jedol kravu a býka,
A pätnásť prasiatok
Len chvosty visia.
Tento teaser je o chlapcovi menom Fedya. Veľa zje, volajú ho žrút a vymysleli si taký vtipný podpichovač.
Aké druhy upútavok poznáte? (odpoveď detí).
pedagóg: V dávnych dobách sa chlapci a dievčatá často schádzali na čistinkách, vymýšľali a hrali hry, nazývali sa ruskými ľudovými hrami. Najprv však začali počítať, aby vybrali vodiča:
„Tara – bary, rastabary!
Varvarine kurčatá sú staré!"
Aké rýmy na počítanie poznáte? (odpoveď detí).
Učiteľ: Vy a ja tiež poznáme takéto hry, poďme si teraz zahrať jednu z nich. Ruská ľudová hra "Stump".
Vychovávateľ: Chlapci, pozrite sa na moje šaty, páčia sa vám? Takéto krásne a elegantné šaty boli šité ruskými krásami za starých čias. Šaty sú dlhé - po prsty (opíšte svoje šaty, predveďte sa). V takýchto šatách chodili dievčatá na stretnutia, kde spievali, bavili sa a vyberali si priateľov a pozývali ich ruskými ľudovými piesňami a spevmi.
Na zhromaždeniach sa nielen spievali piesne a sladkosti, ale aj kládli hádanky. Kto nám povie hádanku? (deti tvoria a hádajú hádanky).
Vychovávateľ: (choďte s deťmi do knižného kútika). Pozrite sa na tieto knihy, sú vám povedomé? Kto ich napísal? (odpoveď detí). Uhádnete, z ktorej rozprávky je úryvok? (prečítajte si úryvky z 2, 3 kníh).
Ale v tejto knihe sú ruské ľudové riekanky a uspávanky. Keď si bol malý, tvoje mamy ťa nežne a s láskou držali a spievali ti jemné uspávanky. Požiadam jedno z dievčat, aby vzalo bábiku a zaspievalo jej uspávanku „Bay, bayushki, bay...“. Nechajte Arinku spať, nebudeme ju rušiť
Výsledok hodiny: Chváľte deti za dobrú znalosť prísloví, porekadiel, hádaniek atď.
NOD "Náš folklór"
Cieľ: Pokračovať v oboznamovaní detí s pojmom „folklór“. Upevniť vedomosti o ruských ľudových rozprávkach, schopnosť rozlíšiť podľa ucha príslovie, začiatok, koniec. Naučte sa ako zložky ľudovej slovesnosti rozlišovať medzi hádankou, príslovím, počítacou riekankou, jazykolamom, riekankou a pesničkou. Rozvíjať pozornosť, predstavivosť a reč.
Priebeh lekcie:
Chlapci, pozrite sa na obrázky a povedzte mi, o čom budeme dnes hovoriť.
O čom sa budeme baviť? (o rozprávkach).
Správne, o ruských ľudových rozprávkach.
To je pravda, ruský ľud, pretože existujú aj francúzske, anglické, arménske, čínske rozprávky a rozprávky iných národov.
Aké ruské ľudové rozprávky poznáte? Pomenujte ich.
A kto napísal hádanky, príslovia, vtipy, riekanky, ruské ľudové piesne?
To je pravda, sú to tiež Rusi.
Chcete vedieť, ako sa celé toto ľudové umenie jedným slovom nazýva? Toto slovo je folklór.
Folklór je ľudová múdrosť.
Posilnite tento koncept s deťmi. Teraz identifikujte hádanku, príslovie, porekadlo atď. medzi folklórom.
1. Učte sa dobro, zlo neprejde do vašej mysle. (príslovie)
Aké príslovia poznáte?
2 krát. dva, tri, štyri, päť, budeme hrať päťky.
Hviezdy, mesiac, lúka, kvety - poďme. (Počítanie kníh)
Aké rýmy na počítanie poznáte?
3. Biela vata niekde pláva, čím je vata nižšia, tým je dážď bližšie. (záhada)
Aké hádanky poznáš?
4. Lyuli, lyuli, lyulenki - letia šedé malé.
Ghulovia lietajú znova a znova a prinášajú Mashe sen.
Vlkodlaci začali kvákať a Máša začala zaspávať. (pieseň)
Aké pesničky poznáš?
5. Súložiť, súložiť, túlať sa,
Myši jazdia na ježkoch.
Počkaj, pichľavý ježko,
Neznesiem ísť ďalej.
Si veľmi pichľavý ježko. (Vtipy)
Aké vtipy poznáte?
6. Saša ušila čiapku pre Sanku! (klepať)
Aké jazykolamy poznáte?
Hra: "Kto príde s koncom, bude skvelý chlap!" "
Veľmi chutný koláč!
Chcel som hodiť loptu a hostí na svoje miesto... (pozvaný)
Zobrala som múku a vzala tvaroh, upiekla mrveničku... (koláč)
Koláč, nože a vidličky sú tu, ale hostia z nejakého dôvodu nie... (prichádzajú)
Počkal som, kým som mal dosť síl, potom kúsok... (zahryzol)
Potom si pritiahol stoličku a sadol si a celý koláč za minútu... (zjedol)
Keď hostia prišli, nenašli ani omrvinky.
Prečo ešte stále žijú rozprávky, ľudová slovesnosť, ktorú zložil ľud?
Hra: "Kto je lepší"
Ukáž obrázok - ilustráciu z rozprávky, ponúkni, že rozprávku spoznáš a podľa obrázku vymysli vlastné pokračovanie.
Zadanie: Vymyslite si vlastnú rozprávku a nakreslite hlavných hrdinov.
Zhrnutie GCD v strednej skupine „Matryoshka bábiky milujú rôzne oblečenie“
Cieľ: pestovanie záujmu o ruskú históriu a ľudové umenie na príklade ruských národných hračiek.
Úlohy:
Uviesť deti do vnímania dekoratívneho a úžitkového umenia prostredníctvom hudby a kreslenia; predstaviť vonkajší vzhľad a črty maľby polkhovsko-majdanskej matriošky.
Naučte sa maľovať prázdnu matriošku v štýle maľby Polkhov-Maidan.
Rozvíjať estetické vnímanie a predstavivosť.
Rozvíjať tvorivé a tvorivé schopnosti detí.
Pestovať úctu k práci ľudových remeselníkov.
Metódy: Herné, vizuálne, verbálne, praktické.
Materiály a vybavenie: Matryoshka hračka, stojan, matrioshka polotovary, kvaš v červenej, modrej, zelenej, žltej, vlhké obrúsky, kefy.
Hudobný sprievod: stereo systém, audiokazeta s ruskou ľudovou hudbou.
Prípravné práce: skúmanie predmetov dekoratívneho a úžitkového umenia, minimúzeum v skupine, čítanie literárneho slova o ruských remeslách, výroba prázdnej matriošky.
Znie ruská ľudová melódia „Na poli bola breza“. Na pozadí hudby...
Vychovávateľ: Ahoj, deti, ahoj!
Dnes som priniesol úžasný zázrak
Nádherný zázrak, maľované,
No hádajte čo. Čo to je? (robí hádanku)
Je tu pre teba jedna hračka,
Ani kôň, ani petržlen.
Šarlátová hodvábna vreckovka,
Svetlé slnečné šaty s kvetmi,
Ruka spočíva na drevených stranách.
A vo vnútri sú tajomstvá:
Možno tri, možno šesť.
Trochu som sa začervenal
Náš…. (ruská bábika)
Samozrejme, toto je Matryoshka! Naša Matrioška je známa a milovaná po celom svete – nejeden turista neodíde z Ruska bez suvenírovej bábiky. Pozrite sa, koľko bábik k nám prišlo na návštevu. Poďme sa na ne pozrieť bližšie.
Veľa drevených bábik
Chudák a ryšavý,
Vo viacfarebných letných šatách
Žijú na našom stole.
Každý sa volá Matrioška.
Povedzte mi, z akého materiálu je hniezdna bábika vyrobená? (odpovede detí)
Pozri sa:
Je strmá ako repa
A pod šarlátovou šatkou na nás
Vyzerá zábavne, inteligentne, široko
Pár čiernych ríbezlí - oči.
Tento hosť je z mesta Semenov. Hniezdne bábiky Semyonovsky veľmi milujú kvety. Kvety vždy zdobia ich oblečenie - môže to byť veľká kytica alebo len jedna kvetina. Pozrite sa a povedzte mi, akými kvetmi je zdobená bábika Semyonovskaya matryoshka? Správny. Sú to ruže, zvončeky, horský popol, tráva, chrpy. Ich manželia, páni Semjonovskij, im radi dávajú kvety a tiež radi hrajú na hudobných nástrojoch, hoci vedia nielen relaxovať, ale vedia dokonca vziať sekeru a postaviť dom. Ich oči sú svetlé a obočie klenuté. Jemné farby: svetlozelená, priehľadná ružovo-šarlátová, bledofialovo-modrá. V tejto hniezdnej bábike je ukrytých veľa sestier. Je o nich báseň:
Rozlomené na polovicu:
Zaujímalo by ma, čo tam je?
Je tu ďalšia hniezdiaca bábika,
Úsmevy, smiech.
Teraz sa pozrite na tohto hosťa. Toto je hniezdna bábika Sergiev Posad (Zagorsk). Zdržanlivý, mladistvý. Hnedé vlasy, usmievavá tvár. Farba šiat je svetlá. Ich charakteristickým znakom sú zaneprázdnené ruky. Tieto hniezdiace bábiky sú neustále zaneprázdnené: buď idú do lesa na huby, nesú košík s lesnými plodmi, potom sú na poli so srpom, potom sú zaneprázdnené domácimi prácami - zariaďujú samovar, pečú chlieb. Ich manželia sú hrdinovia, vždy so zbraňami, sú to bojovníci.
A táto krása k nám prišla z mesta Polkhov-Maidan. Pozrime sa na to pozorne a porovnajme s inými hniezdiacimi bábikami. Je predĺženého tvaru, s malou hlavou. Vlasy hniezdiacich bábik sa stáčajú do prstencov. Na hlave má svetlé šály s kvetmi. Pozrite sa na vzory, ktorými umelci Polkhov-Maidan zdobia hniezdiace bábiky? (kvety, listy, bobule, korálky).
Správne, vzor pozostáva z jasných kvetov, listov a bobúľ. Vzory majú svoje vlastné mená: šípka - „veľká ruža“, „zvonček“, „jablko“, „hrozno“.
Majstri Polkhov-Maidan majú tajomstvo - najprv nakreslia obrysy kvetov, listov, bobúľ čiernym atramentom a krásne ich usporiadajú na matrioshku: v strede sú veľké kvety a okolo sú vetvy s púčikmi, bobule a listy. A až potom začnú pracovať s jasnými farbami.
Aké základné farby používajú umelci pri maľovaní? (Červená, modrá, zelená, žltá).
Dnes sa sami stanete majstrovskými umelcami, ale najprv si oddýchnite...
Fyzické cvičenie.
Predtým, ako budete kresliť
Musíte natiahnuť prsty.
Index a stred
Bezmenný a posledný
Pozdravili sme sa s veľkým.
Teraz si pomaľme dlane
Trochu sa o sebe rozprávame.
Päte nezaťaté - zaťaté,
Pästi sa uvoľnili a zaťali.
Tak sme si natiahli prsty.
A teraz majstri
Je čas, aby sa všetci pustili do práce.
Vychovávateľ: Teraz si sadnime ticho za stoly. (Ukážem techniku kreslenia kvetov Polkhov-Maidan, pripomínam vám, že najprv musíte nakresliť všetky detaily ceruzkou a potom použiť farby, aby boli hniezdiace bábiky svetlé a elegantné).
Majstri, rýchlo do práce
Ozdobte hniezdiace bábiky s istotou
Vyberte si ľubovoľný vzor
Tak, aby to lahodilo oku.
NOD "Poďme ozdobiť palčiak - dom."
Cieľ: Rozvíjať schopnosť ozdobiť predmet nekonvenčným spôsobom.
Úlohy: Naučte sa kresliť na základe rozprávky „Mitten“, vytvorte rozprávkový obrázok. Naučte sa kresliť rovné čiary a bodky pomocou vatového tampónu, čím vytvoríte ornament. Posilnite schopnosť používať farby rôznych farieb v procese kreslenia. Rozvíjajte schopnosť pracovať s farbami a obdivujte svoju prácu. Pestujte si zmysel pre súcit.
Materiály a vybavenie: stojan, palčiaky červenej a žltej farby alebo s pruhmi tejto farby, košík, vzorový výkres, farby, vatové tampóny, obrúsky, poháre vody, listy papiera vystrihnuté vo forme palčiakov.
Priebeh lekcie:
Učiteľka palčiak nenápadne umiestni na miesto, kde ho deti uvidia.
- Chlapci, čia je to rukavica? Kresliť?
Naša rukavica zostáva
Bez hostesky. Aká katastrofa!
Stratený, stratený
A všade okolo nej je zima.
Čo robiť palčiak?
Nemám tú drahú ruku,
Čo zahreje celú trojicu
S tvojím malým teplom.
Naša rukavica plače,
Mrznúce, ležiace v snehu,
A sny, že milenka
Pribehne pre ňu v snehovej búrke. (E. Alexandrova - Snežnaja)
Deti, čo si myslíte, že je to rukavica starého otca z rozprávky? Pamätajte, že dedko stratil rukavičku, a keď ju našiel, už v nej žili zvieratá. Pomenujte ich. (Odpovede detí). V rukaviciach sa usadila myš, žaba, zajačik, líška, vlk, kanec a medveď.
Súbor cvičení.
Pedagóg: Pripomeňme si, ako hrdinovia rozprávky našli palčiak. (Položí rukavicu do stredu skupiny).
Ako prvá pribehla myš – bola to škrabka. (s vyslovovaním zvukov „pi-pi-pi“).
Potom vyskočila žaba - skákajúca žaba. (hovorí: „Kva-kva-kva“).
Potom pribehol zajačik na úteku. (Postavte do kruhu. Deti vyskočia na dvoch nohách do stredu kruhu).
Ale malá líščia sestra beží. (Vrtie chvostom).
A tu prichádza medvedík – prichádza otec. (Deti napodobňujú chôdzu medveďa).
Toľko zvieratiek sa zmestí do rukavice! (Doširoka rozpažia ruky).
Dedko si vzal rukavice a zvieratá zostali v zime bez teplého domova. Zvieratá sú naštvané, ako môžu prežiť zimu? Môžeme vy a ja pomôcť úbohým zvieratám? Vráťme zvieratkám ich teplý domov. Posaďte sa pri stoloch, ale kým sa pustíme do práce, musíme si natiahnuť prsty.
Vychovávateľ: Mám jednu rukavicu. (Zobrazuje palčiak vystrihnutý z bieleho papiera). Aká je to farba?
Deti: Biela.
Vychovávateľ: Rukavica je taká bledá a nie krásna. Áno, palčiak nie je zdobený. Čo môžeme robiť s rukavicou? Ale mám farby a vatové tampóny, tak to môžeme ozdobiť. Povedz mi, akú farbu má farba?
Deti: Červené a žlté.
Vychovávateľ: Predtým, ako sa ty a ja dostaneme do práce, musíme si pripraviť prsty.
Fyzická minúta
Na dverách je zámok.
- Kto by to mohol otvoriť?
- Zaklopali
- Skrútený
- Ťahané
- A otvorili to!
Nakreslím naň farebné pruhy.
Učiteľka nakreslí na biele palčiaky ornament a vyzve deti, aby ozdobili ďalšie palčiaky.
V stánku sú vystavené detské kresby.
Vychovávateľ: Toľko rôznych palčiakov zdobených pruhovaným vzorom sme vyrobili pre zvieratká. Teraz bude mať každý z nich teplý dom.
GCD s použitím malých foriem folklóru „Cesta do rozprávky“
Integrácia vzdelávacích oblastí: čítanie beletrie, poznávanie, komunikácia, hudba, telesná výchova.
Cieľ: pokračovať v práci na oboznámení detí s ústnym ľudovým umením: predstaviť deťom rozprávku „Zhikharka“.
Úlohy. Výchovné: naučiť emocionálne vnímať a chápať obsah rozprávky. Rozšíriť vedomosti o dekoratívnom a úžitkovom umení - maľovanie dreveného náčinia. Vyhodnoťte činy hrdinov rozprávky. Vysvetlite význam ľudovej múdrosti „Malá, ale odvážna“, „Malá cievka, ale drahá“.
Vývojové: rozvíjať zmysel pre empatiu, obraznú reč, predstavivosť.
Vzdelávacie: pestovať túžbu a schopnosť počúvať umelecké diela, obdivovať krásu maľovaného dreveného riadu; pestovať v deťoch priateľský vzťah k hrdinom rozprávok, kladný vzťah k odvahe, vynaliezavosti, odvahe.
Materiály: ilustrácie zobrazujúce líšku, mačku, kohúta, ilustrácie k rozprávkam „Zhikharka“, chochlomská lyžica, „mačacia“ čiapka, zvukový záznam ruskej ľudovej melódie.
Priebeh lekcie.
Organizovanie času.
Učiteľ zhromaždí deti okolo seba
Cieľ: zjednotiť deti, vytvoriť atmosféru skupinovej dôvery.
Vychovávateľ. Ahojte deti, dievčatá a chlapci!
Všetky deti sa zhromaždili v kruhu.
Si môj priateľ a ja som tvoj priateľ.
Držme sa pevnejšie za ruky
A usmejme sa na seba.
Chlapci, máte radi rozprávky?
Vychovávateľ. Chcete ísť na báječný výlet?
Vychovávateľ (Hrá pokojná ruská ľudová hudba. Učiteľ si prehodí cez plece šatku, deti sa trikrát točia okolo seba).
Ak rozprávka klope na dvere,
Poponáhľajte sa a pustite ju dnu
Pretože rozprávka je vták,
Trochu sa zľaknete a nenájdete to.
Chlapci, pozorne sa pozerajte, aké zaujímavé a nezvyčajné veci vidíte v našej skupine?
Vychovávateľ. Je to tak, niekto zabudol na čarovnú tašku. Ako sa tu mohol objaviť?
Vychovávateľ. Myslíte si, že je prázdny alebo nie?
Vychovávateľ. Ako to vieme?
Deti ohmatávajú tašku a snažia sa uhádnuť, čo je vo vnútri.
deti. Kohútik.
Vychovávateľ. Presne tak, chlapi, je to kohút. Odkiaľ tu mohol prísť?
Vychovávateľ. Kohútik k nám prišiel z rozprávky. Čo myslíte, z ktorej rozprávky je?
Vychovávateľ. Rozprávky ste pomenovali správne. Chlapci, kohút sa chce s nami hrať.
Prstová gymnastika "Kokerel"
Cieľ: podporovať rozvoj pohybov prstov a zlepšovať jemné motorické zručnosti rúk a rozvíjať detskú reč.
Náš kohút sa náhle prebudil, dlaň hore, ukazovák položený na palci, ostatné sú umiestnené hore.
Otočil sa rovno k slnku. Otočte ruku rôznymi smermi.
Zaspieval raz, dvakrát, trikrát! Roztiahnite a zatvorte ukazovák a palec.
Dnes nezaspi.
Kohútik stojí celý jasne, s ukazovákom položeným na palci, dlaňou nahor.
Hrebienok čistí labkou. Zvyšné prsty sú roztiahnuté do strán a zdvihnuté nahor.
Ako úžasne sme hrali
A trénovali v hre,
Naše prsty, dlane,
No a malý náraz do päste.
Chlapci, kohút nám priniesol hádanky. Pozorne ich počúvajme a hádajme. Najprv si vypočujeme hádanku a až potom povieme odpoveď.
Účel: objasniť predstavy detí o hádankách; naučiť sa riešiť popisné hádanky.
Chvost je našuchorený,
Zlatá kožušina,
Žije v lese
Z dediny kradne sliepky.
Deti zbierajú vystrihnutý obrázok „líšky“ v troch verziách (jednoduché - 6, stredné - 8, zložité - 10).
Vychovávateľ. Chlapci, pozrite sa na líšku. Aká je?
Účel: naučiť sa porovnávať vzhľad hydiny a voľne žijúcich zvierat.
Vychovávateľ. Kohút je vták, ale čo líška?
Vychovávateľ. Kohút je hydina, ale čo líška?
Vychovávateľ. Telo kohúta je pokryté perím, ale čo líška?
Vychovávateľ. Kohút má dve nohy a líška?
Vychovávateľ. Kohút má krídla, ale čo líška?
Vychovávateľ. Tu je ďalšia hádanka od kohúta.
Toto zviera žije iba doma.
Každý pozná túto šelmu.
Má fúzy ako ihlice na pletenie.
Spieva pieseň, pradie.
Len myš sa ho bojí...
Uhádli ste to? toto -
Vychovávateľ. Čo sa ti páči na mačke? Aký je?
Cieľ: naučiť sa opísať vzhľad domácich zvierat.
Vychovávateľ. Aké prezývky má mačka?
Vychovávateľ. Prečo mačka potrebuje fúzy?
Vychovávateľ. Chlapi, mačacie fúzy mu pomáhajú ovoňať - ovoňať.
Prečo mačka potrebuje fúzy?
No, samozrejme, pre krásu!
Prečo mačka potrebuje uši?
Pohybujte sa nimi a počúvajte.
Na čo potrebuje mačiatko nos?
Pach, kde je pes Barbos.
Prečo majú mačky oči?
Vidieť cez deň aj v tme.
Na čo slúži mačacia hlava?
Myslite na všetko a všetkých.
Takto vyzerá hlava mačky:
Dôležitejšie ako nohy a chvost!
(T. Khitrova)
Vychovávateľ. Chcete sa hrať s mačkou?
Hrá sa ruská ľudová hra „Mačka a myš“. Deti stoja v kruhu. „Mačka“ je v strede kruhu. Deti napodobňujú pohyby v súlade s textom - zdvíhajú a spúšťajú ramená, "umývajú riad", krútia hlavami - "nie sú priatelia." Natiahnu pravú a potom ľavú ruku dopredu, dajú si ruky na opasky, dupnú nohami a utekajú pred „mačkou“.
Cieľ: rozvíjať pozornosť, schopnosť pôsobiť na signál, napodobňovať pohyby v súlade s textom (koordinácia reči s pohybom).
Jeden dva tri štyri!
Myši bývali v byte.
Pili sme čaj, umývali šálky,
Ale s mačkami neboli kamaráti.
Jeden dva tri!
Jeden dva tri!
Vyskúšajte nás, dobehnite!
Vychovávateľ. Určite je zábavné hrať.
Je čas vyriešiť hádanku!
Veľmi vytesané
A rukoväť je pozlátená.
Deti si vyberú správnu lyžicu z troch ponúkaných: kov, plast, drevo.
Drevené lyžice podľa počtu detí.
Vychovávateľ. Pozri, aké lyžice?
Pozvite deti, aby skúmali, skúmali a obdivovali jedinečný vzor.
Cieľ: pestovať túžbu obdivovať krásu maľovaného dreveného riadu.
Vychovávateľ. Rôzne lyžice a naberačky
Pozrite sa, neponáhľajte sa.
Je tam tráva a kvety
Rastú do nadpozemskej krásy.
Lesknú sa ako zlato
Alebo možno slnkom.
Vychovávateľ. Sú všetky lyžice rovnaké alebo nie? V čom je rozdiel?
Vychovávateľ. Chlapci, naše lyžice nie sú jednoduché, ale hudobné. Chcete si ich zahrať?
Hrá ruská ľudová pieseň a deti hrajú lyžičky.
Vychovávateľ. Chlapci, viete, koho je to lyžica? Z akej rozprávky?
Vychovávateľ. Potom vám poviem: toto je lyžička malého chlapca. Volá sa Zhikharka. Hovoria o ňom: „Malý, ale drahý“, „Malý, ale odvážny“, pretože hoci je malý, je veľmi chytrý, odvážny a vynaliezavý. Chcete vedieť, koho prekabátil, ako ukázal svoju vynaliezavosť?
Vychovávateľ. Pozorne si vypočujte príbeh a zapamätajte si ho.
Príbeh o ruskej ľudovej rozprávke „Zhikharka“ s diapozitívom.
Vychovávateľ. O čom je táto rozprávka?
Vychovávateľ. Pokúsme sa opísať hrdinov rozprávky „Zhikharka“, akí boli.
cieľ: naučiť rozlišovať charakterové črty hrdinov, poskytnúť morálne hodnotenie toho, čo sa deje; aktivovať prídavné mená v detskej reči.
Psycho-gymnastické cvičenia.
Cieľ: naučiť deti zobrazovať vzorce správania postáv s rôznymi charakterovými vlastnosťami.
Vychovávateľ. Teraz vás požiadam, aby ste ukázali, zobrazili emócie, pohyby hrdinov rozprávky, ako skutoční umelci.
Vychovávateľ. Ukážte veselý, vystrašený výraz na Zhikharkinej tvári.
Ukážte, ako je líška stočená na lopate.
Tu sa zákerná líška chystá smažiť Zhikharku a v tom čase plače mačka a kohút. Ako sa hovorí v rozprávke?
Vychovávateľ. Aká bola ich nálada?
Vychovávateľ. Na svete je veľa rozprávok,
Smutné a vtipné.
A žiť vo svete
Nemôžeme bez nich žiť.
Nechajte hrdinov rozprávok
Dávajú nám teplo
Nech dobro navždy
Zlo víťazí!
Chlapci, stále máme obrázky pre rozprávku „Zhikharka“. Treba ich dať do poriadku.
Učiteľka (Učiteľ si dá dole šatku, deti zatvoria oči, zaznie tichá ruská ľudová melódia).
No, je čas, aby sme sa rozlúčili,
A časť s rozprávkou.
Rozprávka je opäť nová
Zajtra čaká na návštevu.
Chlapci, naše odpovede sa zmenili na ... (čokolády).
Kartotéka vonkajších hier
Hra "Horáky"
Hráči sa zoradia do dvojíc za sebou – do stĺpca. Deti sa držia za ruky a zdvíhajú ich, čím vytvárajú „bránu“. Posledný pár prechádza „popod bránu“ a stojí vpredu, za ním nasleduje ďalší pár. „Reproduktor“ stojí vpredu, 5-6 krokov od prvého páru, chrbtom k nim. Všetci účastníci spievajú alebo hovoria:
Horieť, horieť jasne
Aby to nezhaslo!
Pozri sa na oblohu
Vtáky lietajú
Zvony zvonia:
Ding-dong, ding-dong,
Vybehnite rýchlo von!
Na konci piesne sa dvaja chlapci, ktorí sú vpredu, rozpŕchli rôznymi smermi, ostatní zborovo kričia:
Raz, dva, nebuď vrana,
A bež ako oheň!
„Ten horiaci“ sa snaží dobehnúť tých bežiacich. Ak sa hráči stihnú chytiť za ruky skôr, ako jedného z nich chytí „horiaci“, postavia sa pred kolónu a „horiaci“ sa zase chytí, t.j. „pálenie“. A ak „horiaci“ chytí jedného z bežcov, stojí pri ňom a hráč, ktorý odišiel bez dvojice, vedie.
Hra „Sme zábavní chlapci“
Vyberie sa pasca. Stojí chrbtom k hráčom. Deti pribehnú k pasci so slovami: „Sme vtipní chlapci, radi beháme a hráme sa, ale skúste nás chytiť. Raz, dva, tri (tlieskajte rukami) – chyťte to!“ S koncom textu pasca dobehne deti.
Hra so slnkom.
V strede kruhu je „slnko“ (na hlavu dieťaťa je umiestnená čiapka s obrázkom slnka). Deti zborovo hovoria:
Lesk, slnko, jasnejšie -
V lete bude teplejšie
A zima je teplejšia
A jar je krajšia.
Deti tancujú v kruhu. Na 3. riadku sa približujú k „slnku“, zužujú kruh, úklon, na 4. riadku sa vzďaľujú, rozširujúc kruh. Na slovo "horím!" - „slnko“ dobieha deti.
Hra s vreckovkou.
Maslenitsa sa hrá s deťmi. Deti chodia držiac sa za ruky v kruhu, Maslenitsa sa pohybuje smerom k nim vo vnútornom kruhu. Spieva:
A ja som Maslenitsa,
Nie som nevlastná dcéra
Chodím s vreckovkou
Teraz prídem k vám.
Deti sa zastavia a Maslenitsa hovorí, stojac medzi dvoma deťmi:
Na ramene mám šatku,
Kto bude bežať rýchlejšie?
Deti, medzi ktorými sa Maslenica zastavila, behajú po kruhu (vonkajšom), vracajú sa na svoje miesta, vezmú si šatku. Vyhráva ten, kto najrýchlejšie dobehne do Maslenitsa.
hra "pasca"
Deti a šašovia (oslovte jedného z šašov, ktorý má na hlave koziu čiapku).
Sivá koza,
Biely chvost,
Dáme ti niečo na pitie
Nakŕmime ťa
Nezabíjajte nás
A zahrajte si „pascu“.
Po slovách adresovaných „koze“ deti utekajú a „koza“ sa ich snaží prehltnúť.
Hra s "kohútom".
Priebeh hry. Deti stoja oproti sebe. V strede je dieťa s kohútovou čiapkou. Vysloví sa text detskej riekanky a predvedú sa pohyby.
Ťuk-ťuk-ťuk-ťuk!
Po dvore chodí kohút.
Sám - s ostrohami,
Chvost je so vzormi!
Stojí pod oknom
Kričí na celý dvor,
Kto bude počuť -
Udiera!
Ku-ka-re-ku!
Deti chodia v kruhu, zdvíhajú nohy ohnuté vysoko v kolenách a mávajú krídlami. „Kohút“ ide tiež v kruhu, ale v opačnom smere. Deti sa otáčajú tvárami v kruhu a naďalej mávajú „krídlami“. „Kohút“ sa zastaví v strede kruhu, mávne „krídlami“ a kričí. Deti utekajú, „kohút“ sa ich snaží dobehnúť.
Hra "Medveď v lese"
Vyberie sa vodič - „medveď“. Je v určitej vzdialenosti od ostatných účastníkov hry. Deti povedia text, keď sa priblížia k „medveďovi“.
Medveď má mašľu
Beriem huby a bobule,
Ale medveď nespí,
Všetko na nás vrčí.
Keď text skončí, deti utekajú a „medveď“ ich dobehne.
Počas hry môžete použiť nasledujúce slová:
Pri medveďovi v lese
Zbieram huby a lesné plody.
Ale medveď nespí,
Všetko sa na nás pozerá
A potom ako vrčí
A rozbehne sa za nami!
A berieme bobule
A nedávame to medveďovi,
Poďme do lesa s palicou,
Udri medveďa do chrbta!
Okrúhla tanečná hra „Chodím s loachom“
Priebeh hry. Deti stoja v kruhu obrátené do stredu. Jedno dieťa je vodcom. V rukách má „bindweed“ (môže to byť saténová stuha alebo povraz tkaný na šikmo s prišitými hrubými papierovými listami. Počas spievania prvého verša vodca kráča v „osmičke“ (obchádza každé dieťa) a pri poslednom slove verša sa klania tomu, pred ktorým sa zastaví.
Kráčam s viničom
Idem so zelenou.
neviem kde
Položte loach
Začiatkom 2. verša nasleduje vodcu dieťa, ktorému sa vodca poklonil.
Odložte loach
Odložte loach
Odložte loach
Na pravom ramene.
V treťom verši sa pohyby opakujú.
A z pravej strany,
A z pravej strany,
A z pravej strany
Dajte to naľavo.
Do konca piesne kráčajú štyria ľudia s loachom. Potom sa „loach“ umiestni do stredu kruhu. Štyri deti tancujú na veselú tanečnú pieseň a predvádzajú akékoľvek tanečné pohyby. Keď hudba skončí, deti sa pokúsia zobrať loach. Najšikovnejší sa stáva vodcom a hra sa opakuje.
"Zlatá brána"
Vyberú sa dvaja z účastníkov hry. Budú to „slnko“ a „mesiac“ („mesiac“). Potom sa „slnko“ a „mesiac“ postavia oproti sebe, vezmite si ruky a zdvihnite ich, akoby tvorili bránu. Ostatní hráči si podajú ruky a kráčajú v rade cez „bránu“. Hráči zároveň spievajú svoje obľúbené pesničky. Keď cez „bránu“ prejde posledný, „zatvorí sa“. Ten, kto sa nechá chytiť, sa potichu pýta, na ktorej strane by chcel byť: za „mesiac“ alebo „slnkom“. Hráč si vyberie a stojí za príslušným hráčom. Zvyšok znova prejde „bránou“ a hra pokračuje až do posledného. Keď sa všetci rozdelia, skupiny sa ťahajú lanom. Variant jarma: deti predstavujúce „bránu“ hovoria:
Zlatá brána
Nie vždy chýba:
Prvýkrát sa rozlúčiť
Druhýkrát je zakázané,
A už tretíkrát
Nebudeš nám chýbať!
„Brána“ sa zatvorí pri poslednom slove a „chytí“ toho, kto v nej zostal. Aby ich nechytili, chodiaci mimovoľne zrýchľujú tempo, občas začnú behať a chytajúci zasa menia rýchlosť recitatívu. Hra sa stáva aktívnejšou a zábavnejšou
HORÁKY S KRÁLKOU
Hráči stoja vo dvojiciach jeden za druhým. Vodič je vpredu a nad hlavou drží v ruke vreckovku.
Všetko v zbore:
Horieť, horieť jasne
Aby to nezhaslo.
Pozri sa na oblohu
Vtáky lietajú
Zvony zvonia!
Deti poslednej dvojice behajú po stĺpe (jeden sprava, druhý zľava). Ten, kto dorazí k vodičovi ako prvý, si od neho vezme vreckovku a postaví sa s ňou pred kolónu a oneskorenec „popáli“, teda vedie.
Kartotéka didaktických hier o ľudovom umení.
"Zistite podľa popisu."
Cieľ: Upevniť vedomosti detí o ľudových hračkách. Rozvíjať schopnosť detí rozpoznať tú či onú ľudovú hračku z opisu alebo z textu básne.
Počet hráčov: 1 – 3 deti.
Popis: Deti si vyberajú obrázky zobrazujúce ľud
Hračky, ktoré učiteľ opisuje alebo ktoré
Učiteľ zarecituje báseň.
Možnosti komplikácií: Opísať sa môže pokúsiť aj samotné dieťa
hračku a učiteľ alebo iné dieťa by mali
zistiť, akú hračku dieťa opisuje.
"Jedna matrioška, dve matriošky."
Cieľ . Upevniť vedomosti detí o hniezdnych bábikách. Rozvíjať schopnosť detí rozložiť šaty, šál, šperky na šablónu matriošky, nezávisle vybrať farby a veľkosti dielov.
Počet hráčov 4 – 8 osôb.
Popis: Deťom ponúkame rôzne šablóny matriošky
veľkosť, rozvrhnite oblečenie a vyberte správnu veľkosť
detaily a farba. Môžete vyzvať deti, aby uverejnili príspevok
Semyonovskaya matrioshka alebo položte matrioshku na
model učiteľa.
"Dymkovo maľba"
Cieľ: Upevniť vedomosti detí o ľudovej hračke Dymkovo: jej postavičky, detaily a farba maľby.
Rozvinúť schopnosť krásne rozložiť vzor, pokročilú vlastnosť maľby Dymkovo.
Počet hráčov je 4 - 5 osôb.
Popis: Na šablónach hračiek Dymkovo pre deti
navrhuje sa rozloženie vzoru pomocou
pruhy zelenej, červenej, čiernej, žltej.
"Vyberte si vzor, ktorý sa hodí k dámskym šatám."
Cieľ : Upevniť vedomosti detí o hlinených ľudových hračkách: Dymkovo, Filimonov, Kargopol.
Zlepšiť schopnosť detí rozložiť vzor na dámske šaty, sprostredkovať charakteristické črty konkrétnej ľudovej maľby.
Popis: Na dámskych šablónach sú deti požiadané, aby rozložili
vzor pomocou detailov pre konkrétny vzhľad
"Ozdobte hračku Dymkovo."
Cieľ: Upevniť vedomosti detí o ľudovej hračke Dymkovo - jej postavičkách, detailoch a farebnosti maľby. Rozvíjanie schopnosti detí krásne rozvrhnúť vzory je pokročilou vlastnosťou maľby Dymkovo.
Počet hráčov 4 – 5 osôb.
Popis: Na šablónach hračiek Dymkovo sú ponúkané deti
rozložte vzor pomocou kruhov modrej, červenej,
žlté kvety.
Možnosti komplikácií: Pridajte kruhy rôznych veľkostí k existujúcim detailom vzoru.
Presun priečinka.
Úloha folklóru vo vývoji detí
Pojem „folklór“ v preklade z angličtiny znamená ľudovú múdrosť. Folklór je slovesná, ústna umelecká tvorivosť, ktorá vznikla v procese formovania a formovania ľudskej reči. Preto je takmer nemožné preceňovať vplyv folklóru na vývoj dieťaťa.
V procese spoločenského vývinu vznikali rôzne formy a druhy ústnej verbálnej tvorivosti – folklór. Niektoré druhy a žánre folklóru žili zároveň veľmi dlho. Ako každá iná tvorivosť, aj umenie, aj folklór môže mať významný vplyv na vývoj dieťaťa, pričom folklór obsahuje múdrosť mnohých generácií národov, čo znamená, že vplyv ľudového umenia na vývoj dieťaťa bude len pozitívny.
V prvom rade folklór pomáha rozvíjať reč. V čom sú mnohé folklórne diela iné, či už sú to príslovia, podobenstvá alebo rozprávky? Vyznačujú sa bohatosťou, plnosťou, jasom reči, intonačnými nuansami - to nemôže ovplyvniť reč dieťaťa. Čím skôr začnete svoje dieťa zoznamovať s folklórom, čím častejšie to začnete robiť, tým väčšia je šanca, že vaše dieťa začne rozprávať skôr, tým skôr sa naučí súvisle vyjadrovať svoje myšlienky a emócie.
Medzitým je správne prednesená reč jedným z kľúčov k úspechu človeka v modernom svete. Kompetentná, emocionálne bohatá reč vám umožní rýchlo a ľahko nájsť spoločný jazyk s akýmikoľvek ľuďmi a organicky zapadnúť do každého tímu.
To následne vedie k vytvoreniu adekvátnej sebaúcty, pocitu, že človek našiel svoje miesto v tomto svete a sebavedomia. Koniec koncov, každý rodič sa snaží zabezpečiť, aby si jeho dieťa mohlo byť istí sebou a svojimi schopnosťami, a preto má zmysel čo najskôr zoznámiť svoje dieťa s folklórnou tvorbou.
Jednou z folklórnych foriem sú porekadlá a príslovia, ktoré sú zvláštnym druhom poézie, ktorá po stáročia nasáva skúsenosti a múdrosť mnohých generácií. Pomocou prísloví a prísloví vo svojej reči sa deti môžu naučiť stručne, živo a jasne vyjadrovať svoje pocity a myšlienky, naučiť sa zafarbovať svoju reč, rozvíjať schopnosť tvorivo používať slová, obrazne opisovať predmety a dávať im živé a bohaté opisy.
Ďalším zaujímavým žánrom folklóru sú hádanky. Vymýšľanie a hádanie hádaniek má veľmi silný pozitívny vplyv na rozvoj reči dieťaťa. Hádanky obohacujú detskú reč kvôli nejednoznačnosti niektorých pojmov, pomáhajú si všimnúť sekundárne významy slov a tiež vytvárajú predstavu o tom, aký je obrazový význam slova. Správne vybrané hádanky vám navyše pomôžu zvládnuť gramatickú a zvukovú štruktúru ruskej reči. Riešenie hádaniek vám umožňuje rozvíjať schopnosť zovšeobecňovať a analyzovať, pomáha rozvíjať schopnosť vyvodzovať nezávislé závery, rozvíjať schopnosť stručne a jasne zdôrazniť najvýraznejšie, charakteristické črty javu alebo objektu.
Napokon osobitnú pozornosť treba venovať ľudovým textom, ktoré vo svete folklóru zaujímajú osobitné miesto. Skladba piesňového lyrického folklóru je oveľa rozmanitejšia ako mnohé folklórne žánre, či už ide o hrdinské eposy alebo dokonca rozprávky. Bábätko teda hneď po narodení počuje prvé folklórne piesne – mamičky bábätká uspávajú láskavými, pokojnými uspávankami a niekedy mamička uspáva nenarodené bábätko.
Okrem toho rodičia zabávajú deti riekankami, hrajú sa s rukami a nohami, prstami a hádžu si ich na ruky alebo kolená. Kto z nás nepočul a nehral sa s našimi deťmi „straka-vrana, čo varila kašu“ alebo „no dobre“. Mnohé paličky sprevádzajú prvé vedomé pohyby dieťaťa, čím mu pomáhajú „upevniť materiál, ktorý prekryl“, spojiť svoje činy so zvukovým sprievodom, čím sa vytvorí spojenie medzi činmi a rečou.
Ak to zhrnieme, môžeme povedať, že folklór zohráva dôležitú úlohu vo vývoji detí. Folklór rozvíja nielen ústnu reč dieťaťa, ale umožňuje mu aj učiť morálne normy. Folklórne diela predstavujú jedinečný prostriedok odovzdávania múdrosti nahromadenej počas mnohých generácií.
Fotoreportáž
NOD „Matryoshky milujú rôzne oblečenie“
Exkurzia do múzea
Rozprávanie rozprávok pomocou divadelných hračiek, didaktických a outdoorových hier
Záverečná výstava podujatia „Predmety ruskej antiky“
V tomto článku som si stanovil za cieľ zaujať predškolských učiteľov a možno aj niektorých rodičov predškolákov o ľudové umenie a remeslá obyvateľov Ruska a regiónov. Deti od predškolského veku by mali vedieť a chápať, že ľudové umenie existuje a má svoju históriu.
Najlepšie je začať deti zoznamovať s ľudovým umením s tým, že u nás žijú ľudia rôznych národností, preto je toto umenie mnohostranné a mnohonárodné. Odráža originalitu ľudí, ich fantáziu, poéziu a múdru jednoduchosť názorov. Toto umenie prispieva svojimi úspechmi do jedinej pokladnice národných úspechov v Rusku. Ľudia sa vždy snažili svojou tvorivosťou vyjadriť svoj postoj ku kráse, lásku k prírode, chápanie krásy. Napríklad v dedinách Ruska si ľudia dlho zdobili svoje chatrče (maľované brány, rámy a okenice na oknách, rôzne postavy na hrebeňoch striech atď.) Ruskí remeselníci boli známi svojimi zábavnými výrobkami, hračkami , suveníry z dreva, hliny a pod.
Ženy-remeselníčky sa mohli pochváliť rôznymi výšivkami, ktoré odrážali krásu prírody a oslavovali hrdinov svojej doby. Páči sa mi, že aj teraz máme ľudových remeselníkov - ako môžete zostať ľahostajní, keď vidíte krásne vyrezávaný vzor na fasáde domu, maľby na bránach, okeniciach atď. A krásny drevený nábytok, rôzne stojany, otomany atď. Nezaslúžia si tí ľudia, ktorí sa podieľajú na dizajne ihrísk, rešpekt?
Oboznámenie detí s ľudovým umením a remeslami
O tom všetkom by mali vedieť naše deti, aby v budúcnosti mohli čo najlepšie podporovať ľudové tradície. Ale teraz chcem hovoriť o tom, čo majú deti k dispozícii z umeleckých remesiel. V procese oboznamovania detí s ľudovým umením sa odhaľuje bohatstvo kultúry národov Ruska, ich zvyky a zvyky, ktoré sa prenášajú z generácie na generáciu.
S ľudovým umením sa deti môžu oboznamovať už od útleho detstva, keď im dospelí čítajú rozprávky, pozerajú im farebné obrázky a venujú pozornosť krásne zdobeným hračkám. Jasné a čisté farby vzorov priťahujú pozornosť detí a vyvolávajú v nich túžbu reprodukovať to, čo samy vidia.
Oboznámenie detí s ľudovým umením
S oboznamovaním detí s ľudovým umením a remeslami môžete začať už od 4 rokov.
Najlepšie je ukázať im rozloženie plochých geometrických tvarov na stole v počiatočnej fáze oboznamovania predškolákov s ľudovým umením a remeslami. Pedagógovia T.I. sa s takouto prácou úspešne vyrovnali. a G.A., ktorí navrhli, aby štvorročné deti jednoducho rozložili geometrické tvary na stôl, ako sa im páčilo (kruhy, štvorce, obdĺžniky, trojuholníky, ovály). Potom prešli k práci na obmedzenom povrchu - štvorce - šály, šatky, obdĺžniky; koberce - ovály, kruhy Okrem toho navrhli zdobenie sundresses, šaty, tašky, zástery, košele, klobúky, topánky. Pre deti vo veku 5 – 6 rokov zostala téma takmer rovnaká;
So 6-ročnými deťmi učiteľky pozorne skúmali ornamenty na rastlinné motívy. Tu sa začala skutočná kreativita - deťom bola ponúknutá možnosť vyzdobiť akýkoľvek tvar, ktorý navrhli dospelí, vybrať si ozdobu a pracovať samostatne. Ľudové umenie pre deti materských škôl bolo spočiatku obmedzené na aplikáciu. Deti sa čoskoro naučili, že rastlinné motívy sa dajú vyrobiť farbami a štetcom. Čo urobili s úspechom, zdobenie uterákov, kolovrátok, truhlíc, tueski a iných figúrok napodobňujúcich domáce potreby.
Vďaka použitiu pestrých farieb, materiálov, tvorivej fantázie sa učiteľom a deťom podarilo dokončiť množstvo práce a zorganizovať výstavu detskej kreativity pre rodičov a hostí MŠ.
Oboznámenie detí s ľudovým umením
- Venujte zvláštnu pozornosť výberu farieb. Napríklad na tmavočervenom pozadí umiestnite vzor figúr a prvkov ružovej a červenej farby v kombinácii s modrou a zelenou. Na žltom pozadí budú vyzerať dobre zelené figúrky s červeným okrajom alebo striedajúce sa figúrky zelenej a červenej. Na čiernom pozadí je vhodné použiť figúrky, pruhy červenej a žltej farby atď.
- Etapy práce s deťmi, ktoré využívali T.I. a G.A. pri oboznamovaní detí s ľudovým umením a remeslami.
Pracujete napríklad na zoznámení detí s ruskými ozdobami:
- Všeobecné oboznámenie sa s ruským ornamentom.
- Rozhovory o ruských kvetinových vzoroch.
- Vyrezávanie okrasných prvkov.
- Zdobenie záster, obuvi, riadu, domácich potrieb atď.
V štýle ruského ľudového ornamentu v skupine, kde pôsobil G.A. a T.I. Obrazovka bábkového divadla bola vyzdobená a spoločná nášivka Firebird bola umiestnená v ráme a stala sa ozdobou priestoru pre tvorivé aktivity detí. Zaujímavý panel vyrobili deti k sviatku Dožinky. Stala sa neoddeliteľnou súčasťou výzdoby skupinovej miestnosti na tento sviatok.
Rozvoj dieťaťa prostredníctvom ľudového umenia
Spoluprácou s deťmi, ktoré im priblížia ľudové umenie a remeslá, rozvíjajú dospelí duševnú aktivitu, záujem o výtvarné umenie a výtvarnú tvorivosť. Pestuje aj umelecký vkus a úctu k tvorivej činnosti národov obývajúcich našu krajinu. Pri tvorivej práci deti rozvíjajú zručnosti správneho držania tela pomocou nožníc, štetcov a farieb, lepidla atď., Čo nepochybne rozvíja detskú ruku a pripravuje ju na písanie.
Načítava...
